Bram Stoker bol írsky spisovateľ a jeden z popredných predstaviteľov hororovej literatúry. Takmer do jeho ôsmich rokov ho neidentifikovaná choroba držala na posteli a bránila mu nielen chodiť, ale aj dlhšie stáť. Údajne mu matka rozprávala ľudové príbehy a keltské mýty. Táto choroba a bezmocnosť boli traumatizujúcou skúsenosťou, ktorá sa neskôr preniesla do jeho diel, pričom jeho najznámejším je určite Dracula.
Ide o známy román o upíroch, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1897. Je písaný formou denníkových záznamov a listov postáv a radí sa k najznámejším dielam anglickej literatúry.
Príbeh knihy hovorí o mladom právnikovi Jonathanovi Harkerovi, ktorého majiteľ právnickej kancelárie, v ktorej pracuje, pošle do ďalekého Rumunska za istým grófom Draculom. Dracula má záujem kúpiť vilu v Londýne, a tak s Jonathanom podpíšu zmluvy a dohodnú sa, že mladý právnik by mal na Draculovom hrade istý čas pobudnúť. Harker teda ostáva, no stáva sa svedkom čoraz väčšieho množstva čudných a hrôzostrašných vecí.
Ármin Vámbéry zo Svätého Jura
Ármin Vámbéry bol uhorský orientalista, turkológ, jazykovedec a cestovateľ. Do šestnástich rokov hovoril plynulo maďarsky, hebrejsky, latinsky, francúzsky a nemecky. Rýchlo si osvojil angličtinu, škandinávske jazyky, ruštinu, srbčinu a ďalšie slovanské jazyky.
Vámbéry sa s Bramom Stokerom zoznámil počas pobytu v Londýne. Práve od neho sa Stoker dozvedel o dovtedy málo známom valašskom kniežati zvanom Dracula a inšpiroval sa k napísaniu jedného z najznámejších diel svetovej literatúry. Stoker navyše Vámbéryho vyzdvihol ako svojho konzultanta a ako prenášača balkánskeho folklóru.
O postave profesora Van Helsinga v Stokerovom románe Dracula sa niekedy hovorí, že vychádza z Vámbéryho, hoci Stoker bol pravdepodobne inšpirovaný Dr. Hesseliusom od Sheridana Le Fanu. V románe sa Van Helsing odvoláva na svojho „priateľa Arminia z Buda-Pesth University“.
Skutočný Dracula
Vlad III., nazývaný aj Ţepeş (Narážač) či Drăculea (zdrobnenina slova drak), bol kniežaťom Valašského kniežatstva. Presný dátum jeho narodenia nie je známy, historici predpokladajú, že sa narodil medzi rokmi 1428–1431. Valašskému kniežatstvu vládol hneď trikrát – konkrétne v roku 1448 a následne v rokoch 1456–1462 a 1476.
Pôsobil ako skúsený vodca proti nájazdom z Osmanskej ríše. Keď sa chopil vlády v roku 1456, okamžite infiltroval územia ovládané Turkami a zničil ich. V liste kráľovi Matejovi Korvínovi vyhlásil, že zabíjal mužov, ženy, starých aj mladých. On a jeho vojská zabili viac ako 23-tisíc Turkov, mnohí zhoreli v domoch, ďalším vojaci odrezali hlavy.
Ako sme už spomínali, Vlad III. sa stal hlavnou inšpiráciou Brama Stokera k napísaniu jeho legendárneho hororového románu Dracula. Niektorí bádatelia však poukazujú na to, že Stoker o Vladovi vlastne veľa nevedel, pravdepodobne sa len v rôznych prameňoch dočítal o jeho krutosti.
Upír Nosferatu „z Oravy“
Nosferatu, Eine Symphonie des Grauens (v preklade Nosferatu, symfónia hrôzy alebo v češtine Upír Nosferatu) je celý názov nemeckého expresionistického nemého filmu z roku 1922 na motívy románu Dracula od Brama Stokera. Výrazná podobnosť filmu so Stokerovým románom viedla k súdnemu procesu. Štúdio spor s právnikmi vdovy po Bramovi Stokerovi prehralo a podľa nariadenia malo originál a všetky kópie zničiť.
To sa však nepodarilo, keďže množstvo kópií bolo distribuovaných po celom svete. Tie sa naďalej šírili a film získal silnú reputáciu. Časti filmu, ktoré sa odohrávali v Transylvánii, boli natočené na Slovensku. Zábery Draculovho hradu sú tak v skutočnosti zábermi Oravského hradu a vo filme sa ako komparz zjavilo aj niekoľko miestnych obyvateľov.
