Školáci môžu zažívať stres a úzkosť. Ich psychické zdravie sa nemá podceňovať. Upozornila na to zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním na hygienu detí a mládeže Jana Hamade. Po psychickej stránke by mal žiakovi podľa jej slov pomôcť rodič aj učiteľ.
„K stresu prispieva napríklad zvýšená kritika, veľké zaťaženie pamäte či ohromné množstvo faktografie. Aj to vedie často k preťaženosti žiaka, poklesu výkonnosti a nástupu stresových stavov,“ priblížila.
Špecifickými príznakmi stresového stavu žiaka sú napríklad nezvyčajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach. Rovnako aj sťažený optimálny výkon, ktorý je vyvolaný preťažením žiaka, ako aj množstvom úloh, ktoré musí riešiť v časovej tiesni. Príznakom môže byť aj to, že žiak prestáva hovoriť o škole a dáva rodičom len potrebné informácie, na ktoré sa sami spýtajú.
Rodič by sa mal podľa slov odborníčky s dieťaťom o jeho starostiach rozprávať bez irónie. „Nemal by ho kritizovať a vytýkať mu nedostatky,“ skonštatovala. Treba mu podľa nej dať najavo pochopenie. Poukázala na to, že je tiež dôležité pomáhať mu s plánovaním a organizáciou času.
„Treba si overiť, či žiakovi nespôsobuje stres i vysoká mimoškolská aktivita,“ doplnila. Rodičia by mali tiež dbať na dostatok spánku, pohybu na čerstvom vzduchu a zdravú výživu dieťaťa.
Okrem rodiča by mal žiakovi po psychickej stránke pomáhať aj pedagóg. Ten by mal podľa Hamade overiť aj možnosť stresov z blízkeho prostredia. „Až v prípade, keď ani po snahe pomoci zo strany rodičov a učiteľa príznaky stresu neustupujú, je potrebné vyhľadať školského psychológa. V prípade dlhodobého neriešeného stresu hrozí u dieťaťa nástup psychosomatických ochorení, akými sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, poruchy spánku,“ dodala.
