4. Čarodejnica
V prípade ďalšieho skvelého hororu Čarodejnica od talentovaného Roberta Eggersa je možno trochu prekvapivé, že spôsobil taký výbuch diváckeho nepochopenia. Kritici boli z Eggersovho diela nadšení, obľúbila si ho aj istá skupina divákov, ale väčšina bola filmom sklamaná.
Do istej miery sa to dá chápať. Čarodejnica sa vykašľala na primitívne ľakačky a stavila na budovanie atmosféry, pomalé stupňovanie napätia a psychologicky hodnoverné vykreslenie hlavných postáv. Kto očakával komerčný horor, musel sa logicky nudiť, a niet sa čo čudovať, že film nedokázal pochopiť.
Zapredanie duše
Ako sa dozvieme v samotnom závere, cap Black Phillip je v skutočnosti niečo zlovestnejšie. Na konci filmu ostane nažive len mladá Thomasin (Anya Taylor-Joy). Black Phillip k nej v mrazivej scéne prehovorí a začne ju lákať („Chcela by si ochutnať maslo? Mať krásne šaty? Chcela by si žiť v rozkoši? Chcela by si vidieť svet?“).
Thomasin sa ho spýta, čo si žiada na oplátku. Black Phillip sa zmení na vysokého muža v čiernom a vyzve Thomasin, aby sa podpísala do jeho knihy. Ona to urobí a následne Black Phillipa (ktorý je opäť vo svojej zvieracej podobe) nasleduje do lesa medzi ostatné čarodejnice, aby sa stala jednou z nich.
Z celej scény jasne vyplýva, že Black Phillip je v skutočnosti Satan (zaujímavosťou je, že v 16. storočí, v ktorom sa príbeh odohráva, bol diabol často zobrazovaný v podobe kozy či capa).
Ten Thomasin pokúša a ponúka jej rôzne slasti života, ktoré môže okúsiť, ak sa podpíše do jeho knihy. Podpisom uzatvára zmluvu s diablom a stáva sa jednou z čarodejníc. V závere tak získava slobodu, o ktorú bola ukrátená vo svojej nábožensky fanatickej rodine, ale za cenu straty svojej duše.
5. Joker
Skvelý komiksový triler Joker od režiséra Todda Phillipsa je pohľadom na zrod najznámejšieho a najväčšieho Batmanovho protivníka. Snímka si v domovskej Amerike odniesla polarizované recenzie, ale prijatie divákov bolo ohromne pozitívne.
Joker získal Zlatého leva z Benátok pre najlepší film festivalu a ušlo sa mu aj 11 oscarových nominácií (z víťazstva sa tešili Joaquin Phoenix a autorka hudby Hildur Guðnadóttir).
Stalo sa to všetko alebo nie?
Čo však viacerým fanúšikom nedávalo spať, bol práve záver filmu. Po tom, ako sa Arthur Fleck konečne stane Jokerom, nasleduje strih, a Flecka vidíme v psychiatrickej liečebni Arkham Asylum, ako sa maniakálne smeje. Psychiatrička sa ho spýta, čo je mu smiešne, na čo on odvetí, že si spomenul na jeden vtip.
Následne vidíme prestrih na malého Bruca Wayna v temnej uličke, kde ležia mŕtve telá jeho rodičov. Strih späť do liečebne. Psychiatrička sa opýta, či jej Fleck ten vtip povie, na čo on odvetí: „To by ste nepochopili.“ Potom vidíme, ako Fleck odchádza po chodbe a zanecháva za sebou krvavé šľapaje (náznak, že lekárku zabil).
Tento koniec divákom zamotal hlavy. Čo vlastne znamenal? Aký bol ten vtip, na ktorý si Arthur spomenul? Niektorí špekulovali o tom, že všetko, čo sme vo filme sledovali, bolo v skutočnosti len predstavou psychicky narušeného Arthura Flecka. Koniec-koncov, to, že postava trpela halucináciami, je vo filme jasne znázornené.
Je tiež možné, že všetko, čo sme videli, sa naozaj stalo, ale išlo o rozprávanie Flecka, ktorý sa s tým zveroval práve psychiatričke v závere. A keďže Fleck je nespoľahlivý rozprávač, nie je jasné, čo z jeho rozprávania sa stalo a čo nie. Isté je len to, že ide o Fleckovu verziu udalostí. To by aj celkom zapadalo do charakteristiky Jokera z komiksov, ale aj iných filmov, kde nikto nepozná Jokerovu pravú identitu a príbeh.
Existuje tiež možnosť, že sa všetky udalosti stali tak, ako sme ich videli, Flecka zatkli a umiestnili do Arkhamu. Prestrih na malého Bruca Wayna by mohol naznačovať, že Fleck si uvedomuje, že jeho triumf ako Jokera bude mať za následok zrodenie jeho úhlavného nepriateľa a strážcu zákona.
Fleckovi tak príde vtipné, že nepriamo on sám Batmana „stvoril“. Je ale jasné, že Todd Phillips natočil záver zámerne mnohoznačne, takže zrejme neexistuje jediné správne riešenie či teória.
