Pápež František zomrel vo veku 88 rokov po 12 rokoch ako duchovný vodca rímskokatolíckej cirkvi. Jeho smrť spustila obdobie smútku, ktoré zahŕňa rituály s hlbokými historickými koreňmi, a zároveň odštartovala proces voľby nového pápeža. Konkláve, teda zhromaždenie kardinálov na voľbu nástupcu, sa očakáva 15 až 20 dní po jeho smrti, informuje BBC.
Formálne kroky má na starosti camerlengo, teda pápežov komorník – v súčasnosti ním je írsko-americký kardinál Kevin Farrell. On oficiálne potvrdí smrť – za prítomnosti lekára a vystavením úmrtného listu. Pitva sa nerobí.
Vatikán oznámil na Veľkonočný pondelok, niekoľko hodín po správe o úmrtí, že telo pápeža bude o 20:00 miestneho času uložené do rakvy v kaplnke jeho bydliska v Dome sv. Marty. Obrad povedie Farrell. Na jeho pleciach spočíva aj uzavretie a zapečatenie pápežovej rezidencie. František si nezvolil honosné priestory Apoštolského paláca, ale skromnejší apartmán v penzióne sv. Marty.
Farrell musí takisto zničiť pápežov prsteň a olovenú pečať, ktoré slúžia na overovanie oficiálnych dokumentov – aby ich už nikto nemohol zneužiť. Spolu s trojicou kardinálov určí termíny pohrebu, uloženia tela do Baziliky sv. Petra a celé deväťdňové obdobie smútočných obradov, ktoré sa tradične začína medzi štvrtým a šiestym dňom po úmrtí.
Ako bude vyzerať pohreb?
Pápež František sa počas svojho pontifikátu vyhýbal okázalosti – a v podobnom duchu si želal aj skromný pohreb. Jeho telo nebude vystavené na vyvýšenom katafalku uprostred Baziliky, ako býva zvykom. Smútiaci veriaci ho budú môcť vidieť uloženého v otvorenej rakve.
Pohrebná omša sa podľa tradície koná medzi štvrtým a šiestym dňom po smrti na Námestí sv. Petra. Na rozdiel od predošlých pápežov, ktorí boli pochovaní vo vatikánskej krypte, František si zvolil miesto večného odpočinku v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme – neďaleko svojho obľúbeného obrazu Panny Márie. Požiadal aj o jednoduchú drevenú rakvu namiesto tradičných troch vrstiev (cyprus, olovo a dub), v ktorých bývali pochovávaní jeho predchodcovia.
Ako sa volí nový pápež?
Smrť pápeža spúšťa dôležitý proces výberu jeho nástupcu. Kardináli z celého sveta sa zhromaždia vo Vatikáne na konkláve. Tradične sa čaká 15 dní na skončenie smútku, ale od čias Benedikta XVI. je možné konkláve začať aj skôr.
Hlasuje sa v uzavretej voľbe, ktorej sa zúčastňujú len kardináli mladší ako 80 rokov. Z celkových 252 kardinálov má aktuálne hlasovacie právo 138. Medzitým, než sa zvolí nový pápež, cirkev vedie Kolégium kardinálov. Majú však obmedzené právomoci – bežná činnosť vatikánskej administratívy sa prakticky pozastavuje a vedúci jednotlivých oddelení rezignujú, kým ich nepotvrdí nový pápež.
Ako prebieha konkláve?
Kardináli, ktorí majú hlasovacie právo, sú počas výberu nového pápeža uzavretí do úplnej izolácie – bez prístupu k telefónom, internetu či novinám. Počas tohto obdobia spolu diskutujú, lobujú a hľadajú zhodu na mene budúceho lídra katolíckej cirkvi. Voľba sa koná v prísnej tajnosti v Sixtínskej kaplnke, známej nádhernými freskami od Michelangela.
Na zvolenie pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina plus jeden hlas, čo znamená, že väčšinou je potrebných viacero kôl hlasovania. Po prvom dni sa hlasuje dvakrát denne a proces sa často natiahne na niekoľko dní.
V minulosti trvali niektoré konkláve celé týždne či mesiace – a dokonca sa stalo, že počas nich niektorí kardináli zomreli. Jediným signálom pre verejnosť, že sa niečo deje, je dym vychádzajúci z komína Sixtínskej kaplnky, keď sa spaľujú hlasovacie lístky.
- Čierny dym znamená, že sa na novom pápežovi zatiaľ nedohodli.
- Biely dym signalizuje, že pápež bol zvolený.
Ako sa verejnosť dozvie, kto je nový pápež?
Po tom, čo sa z komína objaví biely dym, nový pápež zvyčajne vystúpi do hodiny na balkón nad Námestím sv. Petra. Starší kardinál, ktorý predsedá konkláve, zvestuje svetu známu vetu: „Habemus Papam“ – v preklade „Máme pápeža“.
Následne predstaví zvoleného pápeža aj s menom, ktoré si zvolil pre svoje pôsobenie. Toto meno sa nemusí zhodovať s jeho pôvodným – napríklad pápež František sa narodil ako Jorge Mario Bergoglio, no na znak úcty k svätému Františkovi z Assisi si zvolil iné meno.
Kto sa môže stať pápežom a aké sú jeho povinnosti?
Teoreticky môže byť za pápeža zvolený akýkoľvek pokrstený muž rímskokatolíckeho vierovyznania. V praxi sa však kardináli zvyknú prikláňať k voľbe niekoho zo svojich radov – teda kardinála. Keď bol v roku 2013 zvolený pápež František, pôvodom z Argentíny, stal sa prvým pápežom z Južnej Ameriky – regiónu, ktorý tvorí asi 28 percent svetovej katolíckej populácie.
Historicky však platí, že kardináli najčastejšie siahajú po kandidátovi z Európy, najmä z Talianska. Zo 266 doterajších pápežov ich bolo až 217 Talianov.
Pápež je hlavou katolíckej cirkvi. Katolíci veria, že jeho autorita pochádza priamo od Ježiša Krista, keďže je považovaný za živého nástupcu svätého Petra – Kristovho najbližšieho učeníka. Z toho vyplýva, že má plnú a neobmedzenú moc nad celou katolíckou cirkvou a predstavuje duchovnú autoritu pre zhruba 1,4 miliardy katolíkov na svete.
Aj keď sa katolíci vo svojom živote riadia Bibliou, mnohí sa obracajú aj na učenie pápeža, ktoré výrazne ovplyvňuje vierouku a pravidlá cirkevného života. Približne polovicu všetkých kresťanov tvoria katolíci. Iné vetvy kresťanstva – ako protestanti či pravoslávni – pápežskú autoritu neuznávajú.
Pápež býva vo Vatikáne, najmenšom nezávislom štáte sveta, ktorý je úplne obklopený Rímom. Za svoju funkciu nedostáva plat, ale všetky jeho výdavky – vrátane ciest, ubytovania či zabezpečenia – hradí Vatikán.
