Proces odchádzania zo sveta so sebou prináša fascinujúce fenomény, ktoré lekárska veda dodnes nedokáže stopercentne racionálne objasniť. Ako informoval web LadBible, hospicový ošetrovateľ Neal K. Shah, ktorý na internete pravidelne zverejňuje videá o procese umierania, tvrdí, že ľudské telo a myseľ vykazujú pred smrťou jasne opakujúce sa vzorce.
Keď človek prechádza transformáciou zo života do toho, čo nasleduje po ňom, začnú sa uňho údajne prejavovať typické znaky. Podľa Shaha sú práve hospicové sestry tými najskúsenejšími pozorovateľmi, pretože vďaka neustálej prítomnosti pri lôžkach umierajúcich sa naučia tieto zmeny v správaní rozpoznať mimoriadne rýchlo.
Ak by však niekto hľadal iba jeden jediný izolovaný symptóm, ošetrovateľ upozorňuje, že predpoveď nie je taká jednoduchá. Krátko pred koncom sa totiž zvyčajne objavuje viacero špecifických javov súčasne. Keď k tomu dôjde, smrť môže nastať už v priebehu niekoľkých minút.
Jedným z najčastejších úkazov je takzvané „usadenie sa“. Pacienti, ktorí boli dovtedy v neustálom kŕči, napätí, stuhnutí alebo celkovo nepokojní, sa zrazu upokoja. Zaplaví ich hlboká vlna uvoľnenia a ich dýchanie sa radikálne zmení na niečo omnoho uvážlivejšie a premyslenejšie.
Prípady, ktoré sa vymykajú medicínskemu chápaniu
Tým sa však zvláštne prejavy nekončia a zdravotnícky personál často dokumentuje momenty, ktoré sa vymykajú bežnému medicínskemu chápaniu. Ľudia, ktorí predtým takmer vôbec nereagovali na okolitý svet, sa náhle preberú a sú schopní plnej komunikácie.
V iných prípadoch sa pacienti otáčajú k neviditeľnej prítomnosti v miestnosti alebo s úplným pokojom opisujú, že vidia svojich zosnulých blízkych, ktorí zomreli už pred dlhými rokmi. Sestry si v týchto hraničných minútach všímajú na ich tvárach výrazy. Tie je podľa Shaha nesmierne ťažké opísať akýmikoľvek klinickými či odbornými termínmi.
Tento tajuplný návrat energie po období apatie je v lekárskom prostredí dobre známy ako „surge“ (náhly nárast). O rovnaké skúsenosti sa delí aj Julie McFaddenová, uznávaná sestra z oblasti paliatívnej a intenzívnej starostlivosti v Los Angeles. Tá tento úkaz nazýva aj „the rally“ (oživenie).
„Tu je jeden fenomén, ktorý sa vyskytuje počas procesu smrti a umierania a ktorý zdravotnícki profesionáli, ako som ja, nedokážu vysvetliť,“ povedala v jednom zo svojich príspevkov, kde poukázala na to, ako tento fenomén láme hranice modernej vedy.
Nečakaný záblesk života
„Stáva sa to vtedy, keď je niekto naozaj vážne chorý a nachádza sa takmer v aktívnej fáze umierania, čo znamená, že zomrie v priebehu niekoľkých dní, a zrazu vyzerá, ako keby sa mu ‚uľavilo‘,“ približuje detaily McFaddenová. Pre rodinu, ktorá netrpezlivo čaká na akýkoľvek náznak zlepšenia, to môže byť mätúce alebo osviežujúce, keď to môže vyzerať ako záblesk života, no v skutočnosti ide o predzvesť definitívneho konca.
Prejavy tohto fenoménu bývajú veľmi rozmanité a živé, akoby sa chorému na malý moment vrátila jeho stará identita. „Môže sa to prejavovať rôznymi spôsobmi. Často sa ale stáva, že zrazu začnú jesť, zrazu začnú rozprávať, možno dokonca chodiť, správajú sa ako kedysi. Majú o niečo viac osobnosti, akoby sa smiali, rozprávali, vtipkovali, ale potom zvyčajne zomrú v priebehu niekoľkých dní po tom, niekedy dokonca ešte tej noci,“ varuje sestra.
Rodiny sa na tento moment snažia pripraviť
Keďže sa tento zvrat týka až tretiny hospicových pacientov, personál sa snaží príbuzných pripraviť vopred. „Snažíme sa o tom informovať rodinu ešte predtým, než k tomu dôjde, aby ich to nezničilo, keď náhle zomrú po tom, čo sa im niekoľko dní darilo tak dobre.“ Skúsenosti Julie McFaddenovej sa do bodky zhodujú s tým, čo vo svojich príspevkoch mapuje Neal K. Shah.
Obaja odborníci sa snažia verejnosti ukázať, že hoci proces umierania prináša nečakané zvraty, netreba ich vnímať ako reálne uzdravenie. Na záver však Shah pridáva jednu kľúčovú radu pre všetkých, ktorí sprevádzajú svojich milovaných na poslednej ceste. Sluch je jedným z úplne posledných zmyslov, ktoré človek pred smrťou stráca. Ak vidíš, že tvoj blízky odchádza, stále ťa vníma, a ty tak máš jedinečnú a poslednú príležitosť povedať mu všetko, čo má na druhej strane počuť.
