Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Sobota 3.12.2022
sk
Oldrich
cz
Svatoslav
, Světoslav

Nehovor, že to nepoznáš. Sedíš alebo ležíš doma ako taký debil a celý deň rozmýšľaš nad tým, čo ani dnes nebudeš robiť. V rámci lockdownu je to celkom bežná praktika stotisícov Slovákov, rovnako ako stoviek miliónov ľudí po celom svete.

Mnohí z nich sa jednak boja samotného vírusu, preto sa od ostatných ľudí držia čo najďalej, od prechádzok po vonku ich zároveň drží chladné počasie (ktoré je u mnohých ďalším prinášačom choroby do domácnosti). No a potom je tu ešte jedno stelesnenie diabla. Netflix a služby jemu podobné.

Shutterstock

Z kaluže do blata

Klinická psychologička Jo Danielsová z Veľkej Británie, ktorá sa počas posledného roka zameriava na stres a nevoľnosť ľudí v karanténe, varuježe to nie je úplne zdravé a možno je to ešte menej zdravé, ako sa ísť v rúšku prejsť do prírody a nebáť sa koronavírusu ako godzily.

Ale ak je pre teba nechuť ísť von a narastajúca závislosť na seriáloch problémom, neboj, veľa ľudí je na tom rovnako.

Je to v poriadku?

Psychologička Danielsová prezradila: „V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že je úplne normálne, ak sa nám nechce ísť von. V tomto čase roka sú naše mysle prepnuté do hibernačného režimu, preto je chuť byť vo vnútri ľahko odôvodniteľná, a obzvlášť vtedy, ak tam máme čo robiť.“

Druhá veta jej výroku však nevysvetľuje to, prečo sa ti von nechcelo chodiť ani v marci, začiatkom jari, keď sa tvoje telo z tohto režimu zobúdzalo. Žeby v tom zase bol ten Netflix? Hm?

Shutterstock

Čo na to naša psychika?

„Problémy so psychickým zdravím väčšinou začínajú tam, kde končí plnenie našich základných potrieb,“ a jednou z nich je práve pobyt vonku, no dýchaním čerstvého vzduchu cez otvorené okno to nekončí – zoznam ide oveľa ďalej.

Azda prvou odrážkou tohto zoznamu, rovnako ako aj odpoveďou na nadpis tohto článku, by mal byť pohyb: „Cvičenie je nevyhnutné pre fyzické aj psychické zdravie jedinca, pretože nám sprostredkúva hormóny ako napríklad endorfíny, ktoré nám spôsobujú príjemnejší pocit zo života a zvyšujú imunitu,“ a práve tá je v dnešnej koronadobe nesmierne dôležitá.

Pre tvoje dobro

„Pohyb a aktivita nás tiež dokážu zbaviť nahromadeného duševného napätia a stresu,“ dodáva Danielsová. A aj keď si povieš, že toto sa dá aj doma, tak veľa šťastia pri tom, ako sa donútiš k drepom a brušákom, keď nie si ochotný spraviť ani takú primitívnu vec, ako je vytiahnuť päty z domu.

Jednoducho sa dnes skús premôcť, pokojne si so sebou zober telefón, slúchadlá, kamaráta na druhej strane drôtu a choď sa prejsť. Aj tak tvoj obľúbený seriál raz skončí a pár minút nebudeš vedieť, čo si pustiť ďalej.

Shutterstock

Málo je viac ako nič

„Aj keď by sme sa v súčasnosti nemali socializovať, nemali by sme brať očný kontakt na ľahkú váhu,“ hovorí doktorka Danielsová. Občasný úsmev na paniu za pokladňou či revízora, ktorý ťa práve naháňa, pre teba môže spraviť veľký zdravotný zázrak.

„Sme sociálne zvery, potrebujeme to. Čím viac budeme vonku, tým rýchlejšie a ľahšie zabudneme na naše útrapy a zameriame sa na našu vlastnú perspektívu a myšlienky.“


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Richard Bonde
Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť