9. Nepovedala nie, ale o pár týždňov neskôr som si všimol, že prestala nosiť snubný prsteň. Rozišla sa so mnou, odsťahovala sa a začala randiť s mojím „kamarátom“. Ja som predal prsteň, za peniaze z neho si kúpil poriadny počítač a rozbehol kariéru v IT sfére. Po 15 rokoch som na ňu narazil opäť, a keď zistila, ako sa mi darí, snažila sa to medzi nami opäť rozprúdiť. Poslal som ju dokelu.
10. Raz ma o ruku požiadala žena a ja som bol ten, čo povedal nie. Dúfal som, že tým to skončí, no stala sa z nej psychopatická stalkerka. Dôvod, prečo som ju odmietol, bol ten, že som bol v námorníctve, poznali sme sa ledva mesiac a už keď sme sa začali stretávať, som jej vysvetlil, že nemám priestor na vážne záväzky.
11. Mne sa to nestalo, no mojej sestre áno. Otehotnela a frajer ju obratom požiadal o ruku. Odmietla s tým, že nechce, aby si ju bral len z povinnosti. Ostali spolu, o tri roky neskôr sa vzali a boli svoji 18 rokov, až kým jej muž nezomrel.
12. Žena mojich snov mi povedala nie, a to bolo naposledy, čo som ju videl. No nie preto, že by som ju už vidieť nechcel… Zmizla a dodnes sa ju nepodarilo vypátrať.
13. Kamarát zo strednej randil so svojou stredoškolskou láskou 11 rokov, potom sa zobrali. Sedem rokov manželstva napokon skončilo rozvodom. Po ďalších siedmich rokoch opakovaného rozchádzania sa a dávania naspäť dohromady ju opäť požiadal o ruku a ona povedala nie. Úprimne si myslím, že to pre nich bolo správne.
14. Vedela, že ju idem požiadať o ruku, a vyzerala, že sa na to teší. Zásnubný prsteň sme vyberali spolu… a nakoniec mi aj tak povedala nie. Bola to pre mňa totálna podpásovka. Stratil som voči nej všetku dôveru a už som v tom vzťahu viac nedokázal pokračovať.
15. Môj manžel ma požiadal o ruku príliš skoro. Povedala som mu, nech na to celé zabudneme a skúsime ešte chvíľu len normálne randiť. Viem, že ho to zranilo, no podarilo sa mu túto emóciu spracovať a posunulo nás to ďalej. Po niekoľkých mesiacoch randenia, rozprávania a premýšľania prišiel ten správny čas a on ma požiadal znovu. Sme spolu už 18 rokov a to prvé nie rozhodne neľutujem. Malo to tak byť.
16. Bola to moja najlepšia kamarátka od samého detstva a veril som, že je to moja spriaznená duša. V múzeu diamantov som pred tým najväčším pokľakol na koleno, vytiahol diamantový prsteň a povedal: „Viem, že tento nie je taký veľký ako tamten, ale má omnoho väčšiu hodnotu. Milujem ťa viac, ako som schopný slovami vyjadriť. Vezmeš si ma?“ Povedala nie.
Odviezol som ju domov, vstúpil do armády a tým to pre mňa haslo. O viac ako tridsať rokov neskôr si ma pridala na Facebooku. Písali sme si o tom, ako ide život, keď sa ma zrazu spýtala: „Tiež občas premýšľaš nad tým, ako by sa naše životy vyvíjali, ak by som bola povedala áno?“ Moja odpoveď bola nie, lebo už som 28 rokov šťastne ženatý. Zablokovala si ma a odvtedy som o nej nepočul.
