Čo si nevedel o Československu? Bratislava nemala byť hlavné mesto, chceli sme mať more

Uplynulo už viac než sto rokov.


5. Túžili sme mať more

V tých časoch sa uvažovalo aj o tom, že by sme mohli mať prístup k moru. Bolo by to vďaka koridoru smerom k budúcej Juhoslávii, v tom čase Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Ťahal by sa od Bratislavy až po Záhreb a mal nám umožniť prepojenie s naším spojencom, čím by sme získali prístup k moru. Prezident Masaryk ho považoval za veľmi dôležitý kvôli obchodu. Ako však dnes vieme, nestalo sa.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

6. Hlavným mestom nemala byť Bratislava

V rámci Československa sa hlavným mestom našej krajiny síce nakoniec stala Bratislava, plány však boli úplne iné. Zvažovala sa Nitra, Žilina alebo Martin. Bratislava zvíťazila pre svoju strategickú polohu a aj preto, že bola najväčším slovenským mestom (v tom čase v nej žilo 80 000 obyvateľov).

Niektorí politici dokonca chceli, aby sa premenovala na Wilsonovo mesto, na počesť amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Považoval sa za jedného z kľúčových politikov, ktorí umožnili vznik Československa.

Odporúčame prečítať:

Žiadne predražené croissanty za 10 eur. Na okraji Bratislavy sme našli čarovnú pekáreň, kde stojí koláč pár centov

7. Slovákom spoločný štát prospieval

Slovákom ponúkol štát s Čechmi priestor na rozvoj, ktorý sa výrazne týkal aj samotnej kultúry a vzdelanosti národa. Pred prvou svetovou vojnou sme nemali dostatok úradníkov, vzdelancov, farárov a ďalších.

Po prvej svetovej vojne nastal v tejto oblasti výrazný rozmach. Stavali sa školy, knižnice a tiež bola založená Univerzita Komenského v Bratislave. Pred vojnou takmer tretina Slovákov nevedela čítať a písať. To sa počas Československa výrazne zlepšilo.

Československo, fakty, zaujímavosti, história
Profimedia

Tagy:
Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku Sledovať
REKLAMA
Mário Budinský
Absolvent grafického dizajnu na UAT v Bratislave a marketingovej komunikácie na UCM v Trnave, ktorý sa už viac ako 10 rokov profesionálne venuje analýze internetových trendov, digitálnemu storytellingu a monitoringu popkultúry. Patrí k priekopníkom domácej internetovej scény, pričom meme tvorbe sa denne venuje už vyše 20 rokov. Ako autor desiatok tisícov satirických príspevkov aktívne formuje slovenský digitálny folklór, pričom jeho vizuálny obsah opakovane vyvolal celonárodné spoločenské debaty. V redakcii EMEFKA sa špecializuje na včasné zachytenie online bizáru, bulvárnych fenoménov a transformáciu komplexných trendov do virálneho obsahu.
Najčítanejšie
Podobné
REKLAMA