9. Potkol som sa na ulici a natiahol sa na zemi. Okamžite ma prišla ratovať pani v sukni, ktorá kráčala predo mnou, a keď som sa pozrel hore, nevidel som nič iné len pod jej sukňu. Ani som nestihol reflexne uhnúť pohľadom, už z opačného konca ulice kričala iná pani: „Čo za oplzlé prasa sa takto pozerá ženám pod sukňu?!“ Našťastie, pani, ktorá mi prišla na pomoc, sa ma zastala. Pozbierala ma zo zeme a odkričala naspäť: „Nevidíte, že spadol? Veď mu krvácajú ruky!“
10. Sedel som na lavičke v parku a sledoval syna, ako sa hrá. Zhruba po desiatich minútach za mnou prišla cudzia žena a povedala, nech odídem. „Okukávať cudzie deti nie je v poriadku,“ povedala mi znechutene. Malý si myslel, že je to moja známa, tak ku mne natešene pribehol kričiac: „Tatinooo, kto to je?“ Bez ospravedlnenia sa vyparila tak rýchlo, že po nej neostal ani smrad.
11. Som hudobník a akurát som letel na ďalší koncert. Miesto vedľa mňa patrilo asi 10-ročnému dievčatku, ktoré hralo na husle, a keď ma videlo vykladať gitaru do horného batožinového priestoru, začalo sa so mnou rozprávať. Asi desať minút sme rozoberali hudbu a známych skladateľov, keď zrazu prišla letuška a spýtala sa ho, či si nechce ísť sadnúť do prednej časti lietadla.
Spýtavo sa na mňa pozrelo: „Čo mám robiť?“ Povedal som mu, že to je super vec, nech ide. O niečo neskôr som počul, ako sa druhá letuška pýta tejto, prečo presadila to dievčatko, a ona odpovedala, že sa jej nepáčilo, ako sa s ňou „ten chlap vybavuje“. Chápem, že ľudia sú dnes všelijakí, ale dosť ma to zamrzelo.
12. Potreboval som prebaliť malú a jediný pult na prebaľovanie bol na dámskych záchodoch. Myslel som si, že tam nikto nie je, tak som vošiel. Mýlil som sa.
13. Býval som na zdieľanom byte a počítač v mojej izbe bol rovno oproti dverám. Na niečom som pracoval, dvere boli otvorené a zrazu sa za nimi mihla moja spolubývajúca v bikinách (na terase sme mali vírivku). Dvihol som oči od počítača, zistil, že to je ona, a sklopil ich naspäť k počítaču.
Urobil som presne to isté, čo by urobil každý človek, keby zaregistroval pohyb vo svojom zornom poli. Vôbec som tomu nevenoval pozornosť… až dokiaľ som nezistil, že všetkým ostatným spolubývajúcim začala rozprávať, že ju okukávam.
14. Nová kolegyňa básnila o tom, ako by chcela stretnúť muža ako ja, a potom sa ma spýtala, či s ňou nechcem po práci niekam vybehnúť. „Jasné,“ odpovedal som. Zháčila sa a povedala, že úplne zabudla, že večer stráži známym dieťa. Bolo to trochu divné, ale čo už.
Aj by som nad tým mávol rukou a išiel ďalej, keby následne nešla za mojou šéfkou a nepovedala jej, že sa v mojej prítomnosti necíti bezpečne, lebo ju v kuse okukujem a ťahám na rande. Skoro som odpadol, keď sa to ku mne dostalo.
