Sobota 1.10.2022
sk
Arnold
cz
Igor

Ako Zánik Ďatlovovej výpravy či Incident v Ďatlovovom priesmyku sa označuje jedna z najväčších záhad modernej histórie. V roku 1959 totiž v ruskom pohorí Ural zahynulo 9 členov výpravy, ktorú viedol horský turista Igor Ďatlov. Dodnes pritom viacerým ľuďom nie je jasné, kto (alebo čo) za úmrtiami vlastne stál. V celom prípade je ale viacero otáznikov a záhad.

V tomto článku si predstavíme základné fakty o celom prípade. Pozrieme sa aj na niektoré možné teórie a oficiálnu verziu ruských vyšetrovateľov.

Profimedia

Mŕtva hora

Skupina turistov okrem Igora Ďatlova pozostávala zo Zinaidy Kolmogorovovej, Ludmily Dubininovej, Alexandra Kolevatova, Rustema Slobodina, Georgija Krivoniščenka, Jurija Dorošenka, Nikolaja Thibeaux-Brignollesa, Alexandra Zolotarjova a Jurija Judina. Všetci boli študentmi Uralského polytechnického inštitútu a išlo o skúsených horských turistov (hoci neboli experti). Cieľom ich výpravy bola hora Otorten a celý výstup mal slúžiť skôr ako „zahrievacie kolo“ pred náročnejšími túrami.

Profimedia

25. januára 1959 sa turisti dostali do mesta Ivdel a odtiaľ sa odviezli do osady Vižaj. Jurij Judin musel zo zdravotných dôvodov skupinu opustiť, čo mu zachránilo život. Zvyšných 9 členov výpravy pokračovalo podľa naplánovanej trasy. Na základe neskoršieho vyšetrovania, ako aj denníkov jednotlivých členov sa dá povedať, že túra prebiehala bez problémov.

1. februára však študentov zastihlo nepriaznivé počasie a oni sa omylom odklonili od svojej trasy. Zistili, že sa dostali k hore Cholat Sjachyl (Mŕtva hora). Keďže sa ale už stmievalo a počasie bolo zlé, rozhodli sa ďalej nepokračovať a na úbočí hory postavili tábor. Večer vznikla posledná fotografia členov výpravy. Skupina si dopriala posledné jedlo a jej členovia si ľahli spať. Niekedy uprostred noci sa však niečo muselo stať. Niečo, čo turistov napokon stálo život.

Profimedia

Nález tiel

Z neskoršieho vyšetrovania vieme len toľko, že turisti sa uprostred noci zobudili a niečo ich prinútilo opustiť stan. Rozrezali ho a vybehli do zasneženej divočiny. Mnohí z nich nemali adekvátne oblečenie, niektorí boli len v spodnej bielizni. V stane pritom nechali teplé oblečenie, topánky či potraviny. Podľa stôp sa zdá, že študenti išli v rade jeden za druhým.

Po 500 metroch ich stopy zmizli pod zaviatym snehom. Členovia pátracej skupiny objavili jednotlivých členov výpravy dosť ďaleko od seba. Na okraji lesa našli telá Georgiho Krivoniščenka a Jurijho Dorošenka. Oblečenú mali len spodnú bielizeň a boli bosí. Bolo tiež jasné, že sa pokúsili založiť uprostred snehu oheň, keďže vedľa nich sa našla kôpka dreva a obe telá boli poškodené plameňmi.

Wikimedia Commons (https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Dyatlov_Pass_incident_02.jpg)

Kúsok ďalej od táboriska sa našli telá Igora Ďatlova, Ziny Kolmogorovovej a Rustema Slobodina. Zdalo sa, že sa snažili skrz snehové záveje vrátiť späť k stanu. Zvyšné telá sa podarilo nájsť až po viac ako dvoch mesiacoch, keďže boli zavalené hrubou vrstvou snehu. Patológovia určili, že smrť nastala v dôsledku podchladenia. Teploty sa pohybovali medzi -20 až -30 °C. V takom prípade nemali turisti žiadnu šancu prežiť dlhšie ako 15 minút, obzvlášť v nedostatočnom oblečení.

Pri pitve sa ale zistilo aj niečo iné: niektorí členovia výpravy mali rozsiahle vnútorné poranenia, praskliny na lebke a polámané rebrá. Sila, ktorá dokázala spôsobiť podobné zranenia, musela byť podľa patológov obrovská. Ludmile Dubininovej navyše chýbal jazyk, lenže tento zdanlivo znepokojivý fakt bol vysvetlený prostým pôsobením prírodných živlov (telá ležali dlho v snehu).

Otázniky

Tragédia Ďatlovovej skupiny vzbudila mnoho otáznikov. V prvom rade sa ľudia pýtali, čo vlastne študentov prinútilo uprostred noci utiecť zo stanu? Navyše v nedostatočnom oblečení? A ďalšia vec – čo mohlo spôsobiť také rozsiahle vnútorné poranenia niektorých z nich? Vyšetrovatelia na tieto otázky nedokázali nájsť uspokojivé odpovede. Napokon prípad uzavreli s tým, že „študenti boli vystavení neznámej sile, ktorej neboli schopní čeliť“.

Celej záležitosti sa navyše chopili konšpirátori a nadšenci paranormálnych javov, ktorí tvrdili, že Ďatlov a jeho kolegovia sa stali terčom mimozemšťanov či obávaného snežného muža. Tieto hypotézy ale skeptici vôbec neprijímajú a podotýkajú, že celá udalosť musí mať racionálne vysvetlenie.

Profimedia

Teórie

Úplne prvou teóriou, ktorú nadhadzovali, bola lavína. Tá zrejme spadla uprostred noci a študentov prekvapila. Aby sa dostali von, museli rozrezať stan. Problém s týmto tvrdením spočíva v tom, že Cholat Sjachyl nepatrí k horám, kde by hrozilo lavínové nebezpečenstvo. Faktom ale je, že úplne vylúčiť sa nedalo.

Pokiaľ by však lavína naozaj spadla, podľa expertov nemohla byť vzhľadom na sklon svahu taká silná, aby spôsobila také rozsiahle vnútorné zranenia a uviedla študentov do panického stavu. Navyše, ako je možné, že lavína spôsobila zranenia len niektorým členom výpravy?

Medzi ďalšie teórie patrí útok domorodcov, konkrétne Mansijov. Tí sa v danej oblasti určite veľmi dobre vyznali, dokázali by teda po sebe zahladiť stopy. Tvrdilo sa tiež, že študenti táborili na miestach, ktoré boli pre Mansijov posvätné.

Profimedia

Proti tomuto tvrdeniu hovorí fakt, že Mansijovia sa takmer nikdy nesprávali násilne. Voči cudzincom boli veľmi priateľskí a pohostinní. Sovietske úrady ich v súvislosti s celým prípadom preverovali, ale napokon ich ako podozrivých jednoznačne vylúčili s tým, že zranenia nemohla spôsobiť ľudská sila. Otorten ani Cholat Sjachyl navyše nemali v náboženstve Mansijov významné postavenie.

Uvažovalo sa tiež, či študentov nemohlo pripraviť o život nejaké zviera (medveď, vlk či los). To ale nie je príliš pravdepodobné, keďže ani na telách, ani v okolí stanu sa po žiadnom zvierati nenašli stopy. Do úvahy prichádzal aj konflikt medzi členmi skupiny. Prinajmenšom Krivoniščenko bol pomerne prchký a dosť drzá bývala aj Dubininová. Vyšetrovatelia to odmietli s tým, že nič nenaznačuje, že by medzi členmi skupiny bolo nejaké napätie. Na základe ich denníkov sa, naopak, zdá, že k žiadnemu konfliktu nedošlo.

Profimedia

Zaujímavou teóriou je infrazvuk. Ten mal spôsobiť tvar hory v kombinácii so silným vetrom. Infrazvuk spôsobuje dezorientáciu a paniku či nevoľnosť. V jeho prípade ale nie je dokázané, že by spôsoboval až také výrazné zmeny v správaní či takú silnú paniku. Väčšinou sú jeho prejavy oveľa, oveľa miernejšie.

Ďalšie teórie hovoria o použití biologických zbraní, tajných službách, ktoré študentov zavraždili, vojenskom teste či kombinácii viacerých faktorov.

Definitívne riešenie?

Rusko nanovo otvorilo vyšetrovanie prípadu v roku 2019, pričom boli znovu podrobne preskúmané všetky dôkazy a fakty. V roku 2020 následne ruské úrady prišli s tvrdením, ktoré považujú za „definitívne riešenie tejto záhady“. Podľa nich mohla za smrť turistov lavína, ktorá ich vyhnala zo stanu.

Vonku následne zahynuli na podchladenie, keď sa niektorí snažili vrátiť k stanu. To ale nedokázali, pretože bola výrazne zhoršená viditeľnosť (aj v dôsledku počasia). Hlavný vyšetrovateľ Andrej Kurjakov vyhlásil, že študenti bojovali hrdinsky. „Nepanikárili. Ale vzhľadom na okolnosti nemali žiadnu šancu zachrániť sa,“ povedal.

Profimedia

Odraz v kultúre

Zánik Ďatlovovej výpravy sa stal námetom pre viacero faktografických kníh, románov či dokumentov. V roku 2013 vznikol aj (pomerne slabý) horor Záhada Hory mŕtvych od Rennyho Harlina. Inšpirovali sa ním aj tvorcovia počítačovej hry Kholat. Incident poslúžil ako inšpirácia aj hudobníkom či seriálovým tvorcom.

Profimedia

Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť