Čo ak by na Ameriku letela atómová bomba? Ak by aj dopadla a spustošila by obrovský kus zeme, čo by sa dialo s civilistami? Čo by bolo s vládou a prezidentom? Americká vláda nad všetkými týmito otázkami neustále premýšľa a nikdy nad nimi nedumala viac než počas studenej vojny. Toto obdobie, trvajúce od konca druhej svetovej vojny až po pád sovietskeho zväzu, sa v Amerike nieslo v atmosfére neustáleho plánovania a príprav na takúto udalosť.
Efektívnosť atómových bômb sa ale naprieč rokmi zdokonaľovala a Američania museli stále vymýšľať niečo nové, častokrát sa viac zameriavajúc na prežitie prezidenta a jeho rôznych asistentov. Čo by teda Amerika robila v prípade, že by sa skutočne začala atómová vojna? Nuž, podľa rôznych zverejnených plánov môžeme vidieť, že nie všetky ich úmysly sa dali pokladať za efektívne alebo seriózne.
Atómová bomba a infraštruktúra reakcie na ňu
Američania už dávnejšie vymysleli systém prezývaný National Response Framework. Ten v podstate predstavuje rámec, v ktorom sa americká vláda môže jednoduchšie pohybovať v krízových rozhodnutiach. Súčasťou tohto rámca je aj pätnásť prípadov akútnej katastrofy. Tie sú v tomto rámci rozobraté a spracované do toho bodu, že v nich americká vláda dokáže okamžite nájsť riešenie a odpoveď.
Medzi tieto prípady patrí napríklad biologická katastrofa, kybernetický útok, kontaminácia zásob jedla a, samozrejme, atómový útok. Ten je hneď na prvom mieste. Tento rámec je vystavaný okolo predpokladu, že na americkom, husto obývanom území pristane a vybuchne atómová bomba. V tomto prípade spôsobuje atómová bomba a jej výbuch na mieste takú veľkú radiáciu, že je okamžitý zásah záchranných zložiek nemožný.
Okolo takejto udalosti sa naprieč rokmi vybudovala obrovská infraštruktúra vrátane stoviek až tisícok rôznych skupín a spoločností, ktoré okamžite vyrazia na pomoc. Jednou z týchto skupín je aj spoločnosť zvaná PHEMCE alebo Public Health Emergency Medical Countermeasures Enterprise. Táto skupina je zodpovedná za väčšinu lekárskych a záchranných zásahov v prípade takejto katastrofy.
PHEMCE nespolupracuje s vojskom, no aj v tento deň vyvíja nové spôsoby, ako zabrániť apokalypse a čo najviac pomôcť ľuďom. Nemôže im nič uniknúť. Potom je tu ďalšia spoločnosť prezývaná The Environmental Protection Agency, ktorá v prípade atómového útoku zodpovedá za komunikáciu s obyčajnými ľuďmi. Kam ísť, čo robiť, ako získať vodu, kde sa skryť a tak ďalej.
Sucháre zachránia národ!
Sucháre a jedlá s jednoduchým distribučným potenciálom nemôžu chýbať. Paranoja zo studenej vojny sa zapísala do hláv každého jedného občana, a tak vláda vymyslela, ako mu pomôcť alebo ho aspoň na moment upokojiť. Príprava na atómovú vojnu bola súčasťou každej domácnosti a školskej triedy. Prezident Eisenhower vyhlásil, že každá domácnosť sa má vyzbrojiť zásobami na niekoľko týždňov.
Plán civilného zásobovania sa nazýval Grandma’s Pantry a predstavoval hromadné zásobenie každej domácnosti stovkami konzerv a zaváranín. K tým sa ešte dostaneme. Napätie ale stúpalo a vláda si postupne uvedomovala, že v prípade vojny ľud nezostane v úkrytoch len pár týždňov. Bolo načase vymyslieť niečo lepšie. A tak vznikol nápad suchárov prezývaných Survival Crackers.
Survival Crackers sa dali jednoducho produkovať a distribuovať. Jedli sa s malým červeným alebo žltým cukríkom, ktorý mal ľuďom doplniť všetky potrebné živiny. V roku 1960 sa sucháre ale prestali vyrábať a v roku 1970 sa ich vláda pokúsila rozdať celému národu. Bohužiaľ, sucháre sa stali nestráviteľnými.
Obrovské sklady zásob
The Strategic National Stockpile, alebo v skratke SNS, predstavuje zásoby uskladnené v obrovských skladoch naprieč celou Amerikou. V týchto skladoch sa nachádzajú lieky, potraviny a všetko potrebné na prežitie atómového útoku.
Studená vojna sa skončila v roku 1991 a plán SNS a nekonečné sklady vznikli až v roku 1999. Pravdepodobne už nie kvôli atómovej hrozbe, ale kvôli iným teroristickým a biologickým problémom. Po roku 2000, keď sa teroristické útoky na Ameriku začali stupňovať, vláda prijala špeciálnu legislatívu, vďaka ktorej sklady SNS ešte viac zmocneli a dodnes sa v nich kopia zásoby.
Atómová bomba v jednom kufríku
Amerického prezidenta neustále nasleduje veľká banda rôznych asistentov a ochrankárov. Je medzi nimi ale jeden muž, ktorý svojou podstatou vyčnieva. Neustále pri sebe nosí iba jeden čierny kufrík. Vo vnútri sa nachádza komplikovaný komunikačný systém, ktorý je navrhnutý špeciálne pre amerického prezidenta.
Ten musí prejsť niekoľkými kontrolnými otázkami a potom môže komunikovať s Pentagónom a autorizovať použitie atómových hlavíc. Mnohí si pravdepodobne myslia, že vo vnútri sa nachádza jedno veľké červené tlačidlo, avšak pravda je taká, že ide skôr o malý telefón, cez ktorý sa prezident musí dohovoriť s niekoľkými ďalšími ľuďmi predtým, než sa dostane k pomyselnému červenému tlačidlu.
Nekonečné bunkre a záchrana vlády
Ak je prezident odstránený, tak jeho post nahrádza viceprezident. Ak je aj ten odstránený, pomyselná fakľa vodcovstva prechádza na ďalšie najzodpovednejšie postavenie v bielom dome. Keď už ani tá osoba nie je schopná viesť krajinu, zodpovednosť sa prenáša na ďalšiu a ďalšiu osobu. Tento rad zodpovedných osôb pozostáva približne z osemnástich ľudí.
Už za prezidenta Reagana sa vymysleli plány, ako zachrániť americkú vládu pred zánikom. Vláda musí prežiť! Kto iný by viedol radiáciou pohltenú krajinu? Súčasťou týchto plánov bolo aj vyššie spomenuté prenášanie zodpovednosti. Detaily plánov nie sú kompletne známe. Avšak v jednoduchosti ide o rozčlenenie najvyšších úradníkov vlády do tímov, ktoré budú odvezené do tajných bunkrov poskrývaných naprieč Amerikou. Hurá! V týchto bunkroch sa nachádza všetko, čo potrebujú na prežitie a udržanie poriadku v krajine.
Pozíciu bunkrov nemôže poznať ani široká verejnosť, pretože ak by poznala, pravdepodobne by sa ľudia do nich chceli dostať. Americká vláda pozná svojich obyvateľov až príliš dobre. Civilný útok na areál 51 bol jasným dôkazom. Niektoré z týchto bunkrov sú ale známe. Najznámejším z nich je Raven Rock Bunker. Ide o obrovský komplex skrytý v hore. Nachádzajú sa tam kancelárie, lekárne, policajné aj hasičské stanice. V podstate je to malé mesto.
Pozor! Blíži sa atómová bomba!
V roku 2018 došlo na Havaji ku kontroverznej udalosti, keď sa obyvateľom dovolenkovej destinácie v telefónoch objavila správa, že sa blíži atómová bomba. Dostali ju všetci. Našťastie to ale bol omyl, avšak nie hocijaký omyl. Zamestnanec havajského núdzového centra omylom odoslal varovanie všetkým v oblasti.
Bola to jasná ukážka toho, že americká vláda má nad planétou niekoľko neustále aktívnych satelitov schopných okamžite kontaktovať obyvateľov ktorejkoľvek krajiny a varovať ich pred katastrofou. Američania taktiež naprieč rokmi vyvinuli sofistikovaný systém radarov, ktoré sú schopné atómové bomby zachytiť ešte počas letu.
Korytnačia náuka o atómovej bombe
Americká vláda musela učiť svojich obyvateľov to, ako sa pri atómovom útoku chovať. Tak vznikol za pomoci americkej vlády film Bert The Turtle z roku 1951. Tento korytnačí pán bol premietaný aj na základných školách, kde vyučoval deti to, ako sa skryť a ako sa správať počas atómového útoku.
S filmom sa do obehu dostali aj komiksy, hračky a iné reklamné predmety. Všetky propagovali uvedomelosť o atómovej bombe. V roku 2011 sa korytnačiak Bert vrátil späť do amerických televízií kvôli znova stúpajúcemu napätiu z atómových zbraní. Záujem o Berta a jeho učenie o atómových bombách ale rýchlo upadol. Nenechajme sa ale oklamať. Zbrojenie naďalej pokračuje.
