Celým menom Colin James Farrell sa narodil 31. mája 1976 v Castleknocku, západnom predmestí Dublinu, rodičom Rite a Eamonovi Farrellovcom. Otec hrával futbal za Shamrock Rovers FC a viedol obchod so zdravou výživou. Colin hral v detstve za Castleknock Celtic FC, kde tím trénoval práve jeho otec. Strýko Tommy Farrell tiež pôsobil v Shamrock Rovers.
Má súrodencov Eamona Jr. a dve sestry – Claudine, ktorá mu dnes asistuje, a Catherine. Navštevoval katolícke školy St. Brigid’s, Castleknock College a Gormanston College. Chcel sa stať členom skupiny Boyzone, no nakoniec neuspel. Herectvo ho zaujalo po filme E.T., preto nastúpil na Gaiety School of Acting, no odišiel, keď získal rolu v BBC seriáli Ballykissangel.
Keď cestoval po rôznych konkurzoch, v Sydney sa ocitol medzi podozrivými z pokusu o vraždu, no mal alibi. Na filmovom plátne získal prvú veľkú rolu až v dráme The War Zone od Tima Rotha, ktorá sa venovala téme zneužívania detí. Stvárnil postavu Nicka, priateľa hlavnej hrdinky. Následne sa objavil vo filme Ordinary Decent Criminal s Kevinom Spaceym, inšpirovanom životom Martina Cahilla.
V roku 2000 získal hlavnú úlohu vojaka Rolanda Bozza vo filme Tigerland režiséra Joela Schumachera. Údajne si ju vyslúžil svojím šarmom. Kritici oceňovali jeho presvedčivý výkon a prirodzenú charizmu. Emanuel Levy ho označil za cynického, no čestného mladíka. Napriek menšiemu komerčnému úspechu Tigerland zarobil 139 500 dolárov.
Colin Farrell stvárnil populárneho záporáka od Marvelu
Farrell sa následne objavil v amerických filmoch American Outlaws (2001) a Hart’s War (2002), ktoré však nezaznamenali komerčný úspech. Naopak, trilery Phone Booth, The Recruit a S.W.A.T. z rokov 2002 – 2003 získali pozitívne recenzie a veľké tržby. Roger Ebert ocenil Farrellovu energiu a intenzitu vo Phone Booth, zatiaľ čo portál The Guardian chválil jeho výkon.
V snímke S.W.A.T. si zahral po boku Samuela L. Jacksona, Michelle Rodriguez a Jeremyho Rennera, s ktorým sa spriatelil. Kritici ho väčšinou chválili, hoci Elvis Mitchell z New York Times kritizoval jeho americký prízvuk. Napriek rozporuplným hodnoteniam filmu The Recruit si Farrell udržal sympatie divákov. Phone Booth zarobil 46,6 milióna dolárov, S.W.A.T. 116,9 milióna a The Recruit 52,8 milióna.
Vo vedľajších úlohách sa predstavil ako agent ministerstva spravodlivosti vo filme Minority Report (2002) s Tomom Cruisom a ako záporák Bullseye v Daredevilovi (2003). Matt Damon pôvodne dostal ponuku na Minority Report, no uprednostnil Ocean’s Eleven, čím uvoľnil miesto Farrellovi. V Daredevilovi si zachoval írsky prízvuk, keďže postava Bullseya pochádza z Írska.
Pri príprave na rolu údajne prečítal viaceré komiksy Franka Millera, aby lepšie pochopil mimiku a gestá postavy. V roku 2003 ho magazín Company zaradil na šieste miesto v rebríčku Najsexi mužov sveta.
Už v roku 2003 účinkoval po boku populárneho Cilliana Murphyho
Koncom roka 2003 si Farrell zahral v čiernej komédii Intermission, kde spolu s Cillianom Murphym plánoval bankovú lúpež. Film sa stal najziskovejším írskym nezávislým filmom počas troch rokov. V roku 2004 sa objavil v niekoľkých nezávislých filmoch, vrátane A Home at the End of the World, adaptácie románu Michaela Cunninghama. Kritik Roger Ebert ocenil Farrellovu hereckú premenu.
Naopak, Mick LaSalle zo San Francisco Chronicle ho vnímal skôr ako snaživého než presvedčivého. V roku 2004 si Farrell zahral Alexandra Veľkého v historickej dráme Olivera Stona Alexander. Film získal zmiešané reakcie, najmä v USA, pričom niektorí historici kritizovali jeho vykreslenie Peržanov. Iní, naopak, ocenili autentickosť prostredia a historických detailov.
Aj napriek tomu si film zarobil 167 miliónov dolárov, mierne prekračujúc rozpočet 155 miliónov. Ďalším jeho projektom sa stal The New World (2005), nominovaný na Oscara. Farrell stvárnil kapitána Johna Smitha, ktorý sa zamiluje do princeznej Pocahontas. Režisér Terrence Malick zámerne oddelil hlavných hercov pred natáčaním ich spoločných scén.
Napriek obmedzenému uvedeniu film získal pozitívne recenzie. John Patterson z The Guardian ho nazval „takmer nevyspytateľne krásnym“. Nasledovala historická dráma Ask the Dust so Salmou Hayek. Kritici reagovali rôzne – The New York Times pochválili Farrellov výkon, no The Guardian kritizoval hereckú neautentickosť. Film bol finančne neúspešný.
Väčší finančný úspech sa dostavil až pri filme Miami Vice
Farrell dosiahol väčší úspech v roku 2006 v akčnej dráme Miami Vice od Michaela Manna, kde hral po boku Jamieho Foxxa. Film zarobil 164 miliónov dolárov pri rozpočte 135 miliónov a TimeOut New York ho zaradil medzi 50 najlepších filmov desaťročia. DVD predalo viac ako milión kópií už v prvom týždni a zarobilo 36,45 milióna dolárov na prenájmoch.
A. O. Scott kritizoval Farrellovu prítomnosť na obrazovke, no portál Rolling Stone jeho výkon ocenil. Kvôli priateľstvu s Foxxom prijal nižší honorár, aby sa vyrovnal jeho odmene. V roku 2007 sa objavil v dráme Woodyho Allena Cassandra’s Dream, ktorá mala premiéru v USA začiatkom roka 2008. San Francisco Chronicle chválil Farrellov prirodzený výkon, ktorý predviedol bez režisérskych inštrukcií.
New York Times ho označil za skvele zohraného s Ewanom McGregorom. Nasledoval In Bruges od Martina McDonagha, ktorý otvoril Sundance Film Festival 2008. Kritici síce uprednostňovali Brendana Gleesona, no The Guardian označil Farrellov výkon za „absolútne výnimočný“ (neskôr zaň získal prvý Zlatý glóbus).
Objavil sa aj v dokumente Kicking It, ktorý sledoval šesť bezdomovcov usilujúcich sa o kvalifikáciu na Homeless World Cup. Farrell svoj honorár venoval írskemu útulku pre bezdomovcov. V roku 2008 hral v policajnej dráme Pride and Glory s Edwardom Nortonom. Kritici reagovali zmiešane – Roger Ebert film neocenil, no Entertainment Weekly Farrellov výkon pochválil.
Colin Farrell a jeho prvý Zlatý glóbus
Farrell získal Zlatý glóbus za film In Bruges v roku 2009. Týmto dosiahol významný kariérny úspech. V tom istom roku sa objavil vo filme The Imaginarium of Doctor Parnassus, kde spolu s Johnnym Deppom a Judom Lawom dokončil rolu zosnulého Heatha Ledgera. Honorár venoval Ledgerovej dcére. Ďalej sa predstavil v dráme Triage, kde stvárnil vojnového korešpondenta a kvôli úlohe schudol 30 kíl.
Napriek dobrým recenziám sa film nedočkal širokej distribúcie. V roku 2009 si zahral rybára vo fantasy dráme Ondine, ktorú režíroval Neil Jordan. Kritici ocenili jeho presvedčivý výkon a schopnosť pracovať v hereckom súbore. Naopak, v roku 2010 si zahral v kriminálnej romanci London Boulevard, ktorá nezaznamenala taký úspech.
Kritici ju označili za zle zmontovaný film bez dynamiky a Farrellov výkon pôsobil nevýrazne. Rok 2011 priniesol komediálny hit Horrible Bosses, kde Farrell exceloval ako drogový maniak. Kritici ocenili jeho komediálny talent. V tom istom roku hral hlavného záporáka vo Fright Night, kde stvárnil charizmatického upíra. Film získal pozitívne hodnotenia.
V roku 2012 sa Farrell objavil v remaku legendárnej snímky Total Recall, kde prevzal úlohu Arnolda Schwarzeneggera. Kritici uznali jeho herecké schopnosti, no Schwarzeneggerovo ikonické stvárnenie v origináli sa javilo ako presvedčivejšie.
Zahral si postavu zo sveta čarodejníkov
Farrell dosiahol ďalší úspech v roku 2012 s filmom Seven Psychopaths, kde stvárnil spisovateľa v kríze. Film získal pozitívne recenzie a vyrovnal náklady na produkciu. Kritici ocenili jeho hereckú chémiu so Samom Rockwellom. Krátky pád zaznamenal v roku 2013 pri trileri Dead Man Down, ktorý nezískal širšie uznanie. Kritici označili film za nevýrazný, s nevyužitým potenciálom napätia.
The New York Times označili Farrellov výkon za príliš strohý. V roku 2014 nasledoval neúspech s fantasy Winter’s Tale, kde si Farrell zahral hlavnú úlohu. Film dostal prevažne negatívne recenzie, aj keď niektorí kritici pochválili Farrellovu snahu udržať príbeh pohromade. Naopak, jeho výkon v Saving Mr. Banks, kde stvárnil alkoholického otca, si vyniesol zmiešané reakcie.
Rok 2015 priniesol kariérny obrat vďaka sci-fi dráme The Lobster. Film získal prestížne ocenenie a Farrellov výkon bol chválený za hlbokú emocionálnu hĺbku. V roku 2016 sa objavil vo svete Harryho Pottera vo filme Fantastic Beasts and Where to Find Them, kde stvárnil temného aurora Percivala Gravesa. Film dosiahol veľký komerčný úspech.
V nasledujúcich rokoch si Farrell zahral v oceňovaných filmoch The Killing of a Sacred Deer a The Beguiled, kde spolupracoval s režisérmi Yorgosom Lanthimosom a Sofiou Coppolou. V roku 2019 si zahral v rozprávke Dumbo od Tima Burtona, no film nepriniesol očakávané tržby.
The Penguin – Colin Farrell dnes
V roku 2022 Farrell zažiaril vo filme Thirteen Lives, ktorý zachytáva dramatickú záchranu thajského futbalového tímu uväzneného v jaskyni. Počas natáčania absolvoval náročné potápačské scény, ktoré mu spôsobili značnú úzkosť. V tom istom roku stvárnil prvýkrát Oswalda Cobblepota, záporáka Penguina v snímke The Batman od Matta Reevesa.
Jeho postava si vyniesla pozitívne recenzie, a Farrell si tak úlohu zopakoval v seriáli The Penguin na HBO, ktorý mu vyniesol Zlatý glóbus. V roku 2027 by sa mal vrátiť do úlohy v pokračovaní The Batman Part II. Okrem iného, v roku 2024 sa začalo natáčanie filmu A Big Bold Beautiful Journey, kde hrá po boku Margot Robbie.
V auguste 2024 oznámil založenie Colin Farrell Foundation na podporu dospelých s intelektuálnym postihnutím, inšpirovaný svojím synom Jamesom s Angelmanovým syndrómom.
Odvrátená tvár herca. Čo ste možno (ne)vedeli?
V roku 2013 priznal Colin Farrell problémy s nespavosťou a občasné depresívne stavy. V roku 2000 začal vzťah s herečkou Ameliou Warner, no po štyroch mesiacoch sa rozišli. Neskôr randil s modelkou Nicole Narain a herečkami Angelinou Jolie, Demi Moore či Elizabeth Taylor. S modelkou Kim Bordenave má syna Jamesa, narodeného v roku 2003, ktorý trpí Angelmanovým syndrómom.
V rokoch 2007 – 2008 tvoril pár s írskou študentkou medicíny Muireann McDonnell. Neskôr plánovali s britsko-americkou spisovateľkou Emmou Forrest dieťa, no vzťah ukončili. V roku 2009 sa mu narodil druhý syn Henry, ktorého matkou je poľská herečka Alicja Bachleda-Curuś. Pár sa však rozišiel v roku 2010. Od 14 rokov bojoval so závislosťou od alkoholu a drog.
V decembri 2005 nastúpil na odvykaciu liečbu. Po odchode z rehabilitačného centra v roku 2006 sa rozhodol pre triezvy život, pričom zásadnú motiváciu predstavoval jeho syn James. Následne sa v roku 2018 dobrovoľne prihlásil na terapiu, aby si udržal abstinenciu.
V roku 2006 zažaloval svoj expriateľku Nicole Narain a spoločnosť ICG za pokus o zverejnenie súkromnej nahrávky z roku 2003. V tomto prípade išlo o 13-minútový film pre dospelých. Po právnych sporoch dosiahli dohodu.
