Pamätáš si, keď ti v detstve rodičia hovorili, aby si si užíval chvíle spánku v škôlke, lebo príde moment, keď sa z dobrého spánku stanú nedosiahnuteľné sny? No, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou si dovolíme tvrdiť, že ten moment už nastal. Dospelosť so sebou totiž prináša veľa krás, ale veľa si toho so sebou aj berie. A spánok je asi jedným z hlavných platidiel za to, keď chceme byť v živote úspešní.
O tom, čo vlastne znamená dobrý spánok, kedy je nespavosť už vážnym problémom a či naozaj potrebuješ na fungovanie 8 hodín spánku, si povieme niečo nabudúce, dnes sa ale zameriame na inú zložku spánku. Na sny. Čo znamená, keď sa nám sníva, prečo mávame nočné mory a ako sa dá ovplyvniť, čo sa nám bude v noci zdať?
Toto všetko sú otázky, ktoré si ľudstvo kladie už množstvo rokov. Odborníci, vedci, ale i laici sa snažia nájsť odpovede na to, ako súvisia sny s naším životom a či napríklad vedia predpovedať budúcnosť. Prečo vlastne snívame? Teoretický výskum snívania naznačuje, že sny pomáhajú pri spracovávaní emócií a skúseností zažitých počas bežného dňa. Počas spánku sa mozog vyrovnáva s prežitým a konfiguruje si pamäť, čo vedie k tomu, že sa nám často sníva o tom, čo sme zažili.
Za sny a snívanie môže náš mozog
Ako určite vieš, spánok sa skladá z rôznych fáz, pričom najživšie sny mávame najmä počas fázy REM (Rapid Eye Movement, v preklade rýchly pohyb očí). Tú, ako už vyplýva z názvu, charakterizujú rýchle pohyby očí a zvýšená mozgová aktivita.
Ako naznačujú štúdie vykonané pomocou elektroencefalografie (EEG), počas REM fázy je mozog aktívny podobne, alebo dokonca vyššie ako počas bdenia. Z toho vyplýva, že sny sú výsledkom aktivity mozgu.
Práce a výskumy neurológov odhaľujú, že sny ako výsledný produkt snívania spôsobujú komplexné interakcie medzi jednotlivými časťami mozgu, najmä medzi mozgovou kôrou (nesie zodpovednosť za formovanie vedomého myslenia a vnímania) a limbickým systémom (má na starosti reguláciu emócií a pamäti).
Toto všetko je síce pekné, ale stále sa pri pojmoch sen a snívanie vynára množstvo otázok. A keďže my v EMEFKA (a EMEFKA Daily) sa vždy snažíme ísť k hĺbke vecí, oslovili sme certifikovanú odborníčku na spánok detí a dospelých Dott.ssa Zuzanu Guzmickú, aby nám vysvetlila mechanizmus snívania a tiež to, či si vieme vlastným konaním ovplyvniť priebeh snov.
Dott. ssa Zuzana Guzmická
Som certifikovaná spánková poradkyňa pre dospelých aj deti od roku 2017. Po dlhoročnej praxi s bábätkami a deťmi som sa neustále stretávala s otázkami dospelých na tému nespavosti. Prehľad a základné vedomosti o spánku dospelých som už mala, preto som sa rozhodla pokračovať vo vzdelaní aj v tejto oblasti.Som presvedčená o tom, že spánok je naša základná biologická potreba rovnako ako jedlo a voda. Spánok je, žiaľ, vysoko podceňovaná téma, pritom prvou otázkou každého lekára by malo byť „Ako spíte?“ Spánok, jeho dostatok a kvalita majú totiž obrovský dopad na naše psychické aj fyzické zdravie.
Čo znamená, že sa nám sníva?
Ak snívame, znamená to, že náš mozog vytvára rôzne predstavy a príbehy počas toho, ako spíme. Sen si však pamätáme iba vtedy, ak sa z neho preberieme. To je dôvod, prečo si mnohí z nás myslia, že sa im v noci nesníva. Nie je to však tak. Ak by nás z REM spánku niekto prebral, dokázali by sme mu povedať, o čom sme práve snívali. Snívanie je spôsob, akým naša myseľ spracúva emócie a konsoliduje pamäť.
Človek sníva najmä v REM spánku, avšak môže snívať aj v iných fázach spánku. REM spánok je typický tým, že sú aktívne takmer všetky časti mozgu okrem tej, ktorá je zodpovedná za racionalizáciu. To je dôvod, prečo snívame často bizarné sny, ktoré nám nedávajú zmysel.
Ako vznikajú sny? Prečo niekedy snívame o ľuďoch, ktorých sme nikdy nestretli, alebo o udalostiach, ktoré sa nikdy nestali?
Sny sú typické pre REM fázu spánku, keď je náš mozog aktívny takmer ako počas bdenia. Vedci ešte úplne nepochopili sny, avšak už vedia povedať, že sny nevznikajú ani tak na základe toho, čo sa nám počas dňa stane, alebo toho, koho stretneme, ale skôr na základe toho, aké emócie počas dňa prežívame.
Sú teda spojené s našimi emóciami. Keďže je však mozog vo svojej racionalite v tejto fáze „vypnutý“, môže vytvárať často nezmyselné sny.
Dá sa teda nejakým spôsobom ovplyvniť to, čo sa nám sníva? Napríklad, keď sme cez deň šťastní, budeme mať lepšie sny, a keď sme smutní, tak sa máme pripraviť na to, že náš čakajú zlé sny a nočné mory?
Spôsob, akým prežívame rôzne denné situácie, môže ovplyvniť to, čo sa nám v noci sníva. Hlavne negatívne emócie, ktoré zažijeme počas dňa, majú tendenciu ovplyvniť naše sny v noci. Najmä smútok, hnev, úzkosť či strach. Práve pozitívne emócie nemajú tendenciu ovplyvňovať významne naše sny.
Má nejaký vplyv na naše sny to, čo zjeme pred spaním, alebo napríklad ak to preženieme s alkoholom?
To, čo jeme, alebo to, čo počas spánku „voniame“, môže ovplyvniť to, ako budeme snívať. Taktiež naše aktivity pred spaním môžu naše snívanie ovplyvniť. Ak vypijeme veľa alkoholu, budeme snívať omnoho menej, pretože pitie alkoholu znižuje výskyt REM spánku v noci. Dokonca aj poloha, v akej spíme, dokáže ovplyvniť, či budeme mať zlé sny, alebo, naopak, budeme mať napríklad erotické sny.
Ako konkrétne polohy ovplyvňujú to, čo sa nám sníva? Viete to nejak konkretizovať?
Napríklad ľudia, ktorí spávajú na chrbte, majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu nočných môr. Taktiež si menej pamätajú svoje sny. Naopak, ľudia, ktorí spávajú na bruchu, majú živšie a intenzívnejšie sny, tiež aj erotické sny, často sa im môže snívať, že sa nemôžu hýbať.
Prečo mávame nočné mory?
Nočné mory sú, žiaľ, normálnou súčasťou nášho snívania a nášho spánku. Od zlého sna ich odlíšite tak, že z nočnej mory sa zobudíte. Najčastejšie ich spúšťajú náročné životné situácie, akými sú traumatizujúce zážitky, nehody, úmrtie blízkeho, sťahovanie, stres, úzkosť a podobne.
Najčastejším prejavom sú nočné mory pri posttraumatickej stresovej poruche. Existuje dokonca aj spánková porucha, keď ľudia pravidelne každú noc snívajú stále tú istú nočnú moru dookola. Našťastie, s tým už dnes vieme pracovať a vieme klientom s týmto problémom pomôcť.
Prečo mávame lucidné sny?
Lucidné sny sú stav, keď snívame a zároveň si uvedomujeme, že snívame. Tento stav mysle znamená, že náš spánok je alterovaný a je v ňom určitá forma bdenia, čo môže narúšať kvalitu nášho spánku a môže to mať negatívny dopad na našu reguláciu emócií a konsolidáciu pamäti.
Ludicné snívanie sa môže objaviť v obdobiach, keď máme veľa stresu, pociťujeme vysokú úzkosť alebo máme úzkostnú poruchu, prípadne depresiu alebo obsedantno-kompulzívnu poruchu. Zatiaľ neexistuje dostatok výskumu o tom, že by snaha o pravidelné lucidné snívanie bola pre nás a náš spánok zdravá.
Vedia sny predpovedať budúcnosť?
Sny nedokážu predpovedať budúcnosť, je to mýtus, ktorý nemá vedecký základ. Tak ako bolo zistené, že aj teória Freuda nebola pravdivá. Ten však ako prvý priradil sny mozgu.
Snívajú aj iné živočíchy okrem ľudí?
Áno, predpokladá sa, že všetky cicavce snívajú. Rovnako aj vtáky. Nemáme úplnú predstavu o tom, o čom zvieratá snívajú. Najlepšou predstavou pre každého z nás je spiaci psík, na ktorom je najevidentnejšie, keď sníva.
