Žijeme v dobe, kedy je smartfón našou predĺženou rukou. Svieti nám do tváre hneď ráno po prebudení a verne nás sprevádza celým dňom. Kontroluješ e-maily, odpisuješ na správy a neustále scrolluješ sociálne siete. Máš pocit, že ak na päť minút odídeš, zmeškáš niečo dôležité. Sme skrátka permanentne online.
Vyžaduje to od nás práca, ale aj priatelia či rodina. Predstava, že by si vypol telefón na celý deň, znie dnes priam šialene. Mne sa to však nedávno náhodne podarilo. Hoci nešlo o žiaden vopred premyslený plán, bol to skvelý, nečakaný experiment. A priniesol mi obrovskú úľavu.
Keď realita vyhrá nad svetom na displeji
Ruku na srdce, koľkokrát za hodinu skontroluješ displej svojho telefónu? Robíme to už úplne automaticky. A ja za normálnych okolností ani náhodou nie som výnimkou.
Vždy ma predstava digitálneho detoxu veľmi lákala, avšak zároveň ma zakaždým odradilo mnoho faktorov. Jedným je práca, ďalším je však aj potreba komunikácie s rodinou či širším okruhom priateľov. A aj keď sa to snažím čoraz viac limitovať, taktiež ma tam privádza aj istá potreba zdieľať zábery z môjho života.
Ten pravý život sa ale deje mimo sociálnych sietí. A mňa ten môj dohnal do fázy plného víkendových osláv lásky. Keďže ma v tomto období čakalo hneď niekoľko svadieb v rade, vedela som, že to bude chcieť obzvlášť silný time managment v zariaďovaní svojho života a zároveň plnej sústredenosti na tieto udalosti. Žiadne to-do listy v telefóne však k tomu pripojené neboli. Všetko bolo len v hlave.
Celý môj nečakaný experiment sa spustil uplynulý víkend. Čakala ma svadba mojich dobrých priateľov, a to znamenalo jediné: zaručený program od rána do noci. Vtedy na prácu či na scrollovanie človek ani len nepomyslí. Ide iba o to užiť si prítomnosť blízkych ľudí a oslavu ich lásky. Je to úplný odklon od reality bežných dní.
Ranná dráma s príchuťou zázraku
Sobotné ráno odštartovalo v plnom prúde. Ranná sprcha, jedlo, mejkap, kaderníčka… to všetko ma úplne pohltilo. Čo ma však totálne vyviedlo z miery, bolo jedno nepríjemné zistenie. Šaty, ktoré som si mala v čase raňajok o dve hodiny obliecť, mali na sebe fľak. Našťastie som bola u rodičov, takže pekne práčka na 20 minút, sušička a dej sa zázrak! Život ma však asi má naozaj rád, pretože zázrak sa udial, šaty sa nescvrkli a boli doslova ready-to-go!
Po tejto infarktovej situácii nasledoval presun do mesta, kde sa konal slávnostný obrad i hostina. K tomu patrí zvítanie sa, zoznamovanie a všadeprítomný smiech a debaty. Mobil som v tom rýchlom tempe udalostí od rána mala iba voľne pohodený v malej spoločenskej kabelke.
Tam sa jeho cesta na ten deň aj skončila. Namiesto svietiaceho displeja som sledovala len šťastných novomanželov. Venovanie sa im, dobrému jedlu a tancu bolo viac, než v polodepresii zízať na storky nejakých influencerov, ako si užívajú desiatu dovolenku za tento rok.
Nedeľa v znamení ticha
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
