Keďže sme sa s priateľom domov vrátili až nadránom, išli sme rovno spať. Vstali sme okolo desiatej a telo po takejto noci potrebovalo poriadnu regeneráciu. Sprcha to teda istila. Najradšej by sme šli tak na hodinku do horúcej vane, ale život neprestal plynúť a my sme sa potrebovali venovať bežným nedeľným povinnostiam.
Vybehli sme tak na drobný nákup do potravín a dali si spoločné neskoré raňajky. Aby sme to však zbytočne nehrotili, dopriali sme si aj krátku pauzu na vytrávenie. Pomedzi spamätávania sa zo všetkých dojmov z predošlého dňa a hľadania životnej energie mi ani nezišlo na um pozrieť sa na telefón. Nemala som chuť s nikým externe komunikovať. Svet na internete ma v tej chvíli vôbec nezaujímal.
Aj keď s veľkou nevôľou, v istom bode bytia nadišiel čas venovať sa vareniu obeda na pondelok. Dóza do práce je skrátka must-have! Spriadla som teda niečo rýchle, a síce som mala chuť si ísť ľahnúť, to slnko ma lákalo na prechádzku. Vzala som frajera a vyrazili sme aspoň do tunajšieho parčíku, ktorý máme na pár krokov od bytu. Popri všetkom, čo som mala v hlave a zároveň aká som bola unavená, som na mobil ani nepomyslela. Navyše ostal v kabelke zo svadby a ja som zhabala kľúče a šmarila ich do ľadvinky.
Návrat do reality
Po návrate z prechádzky sme ešte urobili drobný poriadok. Hneď sa mi dýchalo ľahšie! Potom prišiel čas na večeru. Dali sme si niečo úplne drobné, keďže sme stále mali dosť po sobotňajšom svadobnom obžerstve, a navyše už bolo dosť hodín. Ono sa to nezdá, ale keď má človek na veci menej energie, o to dlhšie mu ich trvá spraviť.
Pri tomto poznatku som síce Ameriku neobjavila, zato k niečomu novému som predsa len prišla. Ono sa to totiž bez toho telefónu naozaj dá! Po tom, čo som vykonala klasickú večernú hygienu, som si išla nastaviť budík na pondelok. A až vtedy mi to došlo… Veď som mobil reálne chytila do ruky po takmer dvoch dňoch! A úplne iná dimenzia to bola, keď som si uvedomila, že mi ten online svet vôbec nechýbal. Práve naopak, cítila som sa neuveriteľne slobodne a psychicky oddýchnuto.
Jediná škoda je, že v dnešnej dobe sme od týchto vymožeností neskutočne závislí. Žijeme v uponáhľanom a presocializovanom svete. Sme zvyknutí byť pre každého okamžite dostupní. Cítime to hlavne v pracovnej rovine. Povinnosti nás tlačia k neustálej aktivite. Práca nám skrátka často neumožňuje dopriať si adekvátny digitálny detox. Sme otrokmi e-mailov a rýchlych správ.
Ideálna forma detoxu, ktorý si môžeš dopriať, je aspoň detox od sociálnych sietí. Netreba predsa hneď vypínať celý telefón. Aby si si nemyslel, že je to nemožné, presne tento krok nedávno podnikol aj člen našej redakcie. Ty si môžeš prečítať jeho úprimné dojmy v článku nižšie. Určite ťa jeho skúsenosť inšpiruje urobiť pre seba niečo podobné.
