4. Prvé schudnuté kilečko
Určite to poznáš. Spravíš jeden brušák, pri veľkom šťastí možno dva, a už sa rútiš k zrkadlu skontrolovať, či si náhodou nezmizol. Nebolo by na škodu, keby to tak fungovalo, lenže nefunguje. Chudnutie je boj a výhra na seba necháva dlho čakať.
O to väčšia radosť prichádza, keď sa konečne dostaví. S malou dušičkou stúpaš na váhu, a hľa, zrazu si o kilo ľahší. Spočiatku sa neubrániš otázke, či si sa len dobre nevysr*l, no s rovnakým číslom sa stretávaš aj na druhý deň a o týždeň je tam ešte nižšie. Najradšej by si skákal od radosti, no ako hovorí posvätné desatoro – nebudeš robiť kardio nadarmo.
5. Zas som pribral?!
Každý odborník potvrdí, že chudnutie nie je lineárny proces. Jeden deň naberieš vodu, druhý nevieš ísť na záchod, potom schudneš 10 kíl len taký fukot, a zrazu bum – dostaví sa plateau. Raz si hore, raz si dole a číslo na váhe ani zďaleka nie je najobjektívnejším nástrojom na posudzovanie svojho progresu.
Toto všetko vieš… a predsa ťa to žerie. Rátal si si kalórie, makal ako blázon, najprv silový tréning, potom kardio a ako bonus ešte pešo domov. Robil si, čo si mohol. A načo?! Aby sa ti tá poondiata mašinka zase raz vysmiala do ksichtu?! Si sklamaný, zdanlivo bezmocný a máš pocit, že si zlyhal. Život skrátka nie je fér.