Severná Európa sa pripravuje na realitu, ktorú si ešte pred pár rokmi nikto nevedel predstaviť. Ako informoval web Polstat News, fínska Agentúra pre strategické rezervy (NESA) prelomila mlčanie a zverejnila doteraz utajovaný dokument, ktorý do detailov vykresľuje postupnú eskaláciu konfliktu s Ruskom. Tento strategický materiál neslúži na šírenie paniky, ale ako chladná analýza pripravenosti štátu na prechod k vojenskej ekonomike a prežitie národa v čase najväčšieho ohrozenia.
Scenár počíta s mrazivým reťazcom udalostí: všetko sa začína politickým nátlakom a masívnymi kybernetickými útokmi, ktoré vyvrcholia nehodou ruskej stíhačky na fínskom území. Tento incident by sa stal rozbuškou pre otvorenú vojenskú konfrontáciu.
Dokument predpokladá, že krajina by musela okamžite zaviesť prídelový systém a podriadiť celé hospodárstvo potrebám armády, pričom hlavným cieľom agresora by bolo ovládnutie strategických Alandských ostrovov.
Zverejnenie dokumentu, ktorý bol doteraz prístupný len úzkemu okruhu bezpečnostných zložiek, má za cieľ zvýšiť ostražitosť verejnosti. Experti v ňom vychádzajú z predpokladu, že vojna na Ukrajine by v tom čase už uviazla v prímerí, zatiaľ čo spojenectvo Moskvy a Pekingu by nabralo na sile. Zároveň pracujú s verziou, v ktorej Spojené štáty obmedzujú svoju prítomnosť v Európe, čo by Rusko využilo na testovanie hraníc NATO, pričom fínske členstvo v Aliancii by zneužilo ako zámienku na útok.
„Špeciálna vojenská operácia“
Treba si pripomenúť, že Fínsko je priamym susedom Ruska. Ich spoločná hranica je dlhá približne 1 340 kilometrov. Tiahne sa od Fínskeho zálivu na juhu až po severný trojmedzný bod s Nórskom. Podľa expertov by po vyhlásení výnimočného stavu v Helsinkách nasledovala ruská „špeciálna vojenská operácia“. Tú by sprevádzali cielené sabotáže kritickej infraštruktúry a nálety dronov.
Moskva by sa v tomto hypotetickom rámci snažila prekresliť mapu bezpečnosti v Baltskom mori. Alianciu by pritom systematicky vykresľovala ako priameho agresora, aby ospravedlnila svoje kroky na domácej i medzinárodnej scéne.
Napriek týmto hrozivým prognózam fínsky prezident Alexander Stubb emócie tlmí a verejnosť ubezpečuje o stabilite. Na spoločnom brífingu s estónskym kolegom Alarom Karisom odmietol katastrofické vízie o útoku v priebehu najbližších mesiacov, o ktorých hovorili iní európski lídri. Stubb sa nedomnieva, že by Kremeľ v dohľadnej dobe reálne otestoval platnosť článku 5 Severoatlantickej zmluvy priamym útokom na východné krídlo NATO.
Intenzívna príprava na najhoršie
Prezident zdôraznil, že hoci panika nie je na mieste, jedinou cestou k mieru je paradoxne intenzívna príprava na najhoršie. Práve to je dôvodom zvyšovania obranných výdavkov naprieč celou Európou. Alexander Stubb tiež rozptýlil pochybnosti o zásobovaní armády a ubezpečil občanov, že vojenská kooperácia s USA je na historickom maxime. Fínsko má podľa neho neobmedzený prístup k najmodernejším americkým zbraňovým systémom.
V otázke budúcnosti sú si lídri Fínska a Estónska vedomí, že Rusko z mapy nezmizne. Hoci súčasná situácia vyžaduje nekompromisný postoj, Stubb pripúšťa, že raz bude nutné opäť otvoriť komunikačné kanály. Varuje však, že sa tak musí stať jednotne. Akýkoľvek budúci dialóg musí podľa neho prebiehať výhradne na základe spoločného európskeho mandátu.
