Ako sme už viackrát načrtli, sériových vrahov môžeme nájsť po celom svete. V každom kúte sveta, či už hovoríme o Amerike, Európe či Indii. Pojem sériový vrah je nešťastím, ktoré neobchádza žiadnu krajinu či štát. Pravdou tiež je, že sériových vrahov vnímame v histórii ľudstva celé stáročia. Zakaždým fungoval proces súdenia týchto indivíduí inak.

V praveku sa s problémom sériových vrahov, resp. s ľuďmi, ktorých vzrušovalo a napĺňalo vraždenie, narábalo inak ako v dnešnej dobe. Podobne to mohlo byť aj v staroveku, keď zákony a súdnictvo spadali priamo pod najvyššie hlavy určitých štátov. A aj dnes je to inak. Jedno však pretrváva. Vražda je najohavnejší čin, ktorý najčastejšie končil trestom smrti.

Avšak, pojem sériový vrah v dejinách nachádzame až od 70. rokov 20. storočia. Agent FBI Robert Ressler prvýkrát zaviedol termín pri profilovaní vrahov. Jedným z prvých ľudí, ktorým pridelili označenie sériový vrah, je napr. notoricky známy Ted Bundy. Dovtedy sa v praxi využívalo označenie „masový vrah“ alebo „vrah na úteku“. Až „sériový vrah“ dostatočne vystihoval jeho pôsobenie.

Jedným z ďalších prvých prípadov označenia sériový vrah je aj Daniel Camargo Barbosa. Zarážajúcim faktom je, že Barbosa počas svojho vražedného besnenia pripravil o život odhadom vyše 150 obetí, najmä ženského pohlavia. Ako tento zvrátený čin dokázal dlhú dobu odvracať od spravodlivosti? Preskúmajme v nasledovných riadkoch život jedného z najhorších sériových vrahov sveta.

Profil a definícia sériového vraha

Než prejdeme na samotný životný príbeh, nazrime do psychologického opisu osobnosti Daniela Camarga Barbosu. Dopredu však musíme upozorniť, že ide o jedného z najbrutálnejších sadistov vôbec. Narodil sa v roku 1930. Podľa záznamov má Barbosa na konte približne 72 až 150 a viac obetí. Všetky boli predovšetkým deti, najmä malé dievčatká, ktoré nedokázali vzdorovať násilnému vrahovi.