Hranica medzi tým, čo je a nie je normálne, je niekedy veľmi tenká. Čo jeden považuje za úplne bežnú vec, sa druhému môže zdať ďaleko za čiarou, a opačne. Tieto vyjadrenia, na ktoré si zaspomínali používatelia Redditu, však prišli zvláštne úplne každému. Teda každému okrem tých, ktorí ich vypúšťali z úst. Poď si spoločne s nami prečítať, k čomu všetkému sa títo ľudia priznali, akoby sa nechumelilo.
1. Pracovala som v bufete na letisku a kolegyňa len tak medzi rečou prehodila, že čaká na výsledok súdu. Vyzerala veľmi nevinne, tak som sa jej spýtala, z čoho ju, preboha, obvinili. Popri tom, ako robila zákazníkovi sendvič, nonšalantne spustila: „Môj ex zastrelil nejakého chlapa, a ja som v tom bola zapletená.“
To som si najprv vysvetlila tak, že ho skrátka poznala, preto si polícia myslela, že s tým niečo má. No potom pokračovala: „Pomohla som mu zabaliť mŕtve telo do koberca a spolu sme ho zaviezli hlboko do lesa. Nebola som úplne pri zmysloch, takže si to presne nepamätám.“ Celé to hovorila tak pokojne, až sa mi tomu nechcelo veriť. Po zmene som si to vygooglila a zistila, že celý jej príbeh bol pravdivý.
2. Pri čakaní na kamaráta som sa stal svedkom skutočne podivného zvítania. Dvaja muži v strednom veku sa objali a vyzerali, že sa nevideli už aspoň desať rokov. Jeden sa pýta druhého: „Tak čo sa to stalo s tým tvojím synom?“ Druhý mu odpovedá: „Išiel sedieť za vraždu.“ Prvý len pokýval hlavou a skonštatoval: „To sa stáva.“ Hneď nato sa začali baviť o niečom celkom inom.
3. Počas pracovného teambuildingu sme hrali hru „dve pravdy a jedna lož“. Jeden z nových kolegov povedal, že ako malý utopil sliepku vo vedre s vodou – nebola to lož. Zatiaľ čo on sa na tom bavil, všetci ostatní len zhrozene vyvaľovali oči.
4. Postarší muž, ktorý vedľa mňa sedel v autobuse, ukázal prstom na budovu za oknom. „Vidíš tú budovu?“ pýta sa ma. „To je prvá banka, ktorú som kedy vykradol.“ Potom z neho vypadlo, že ho len prednedávnom prepustili z väzenia, kde si odpykával 20 rokov za početné bankové lúpeže. Zo zvedavosti som sa ho spýtal, na čo všetky tie nakradnuté peniaze minul. Veterány.
5. Kolega raz pri rannej kávičke spomenul, že si nechal peniaze zo synovho štipendia. Chalan vraj ani nevedel, že nejaké štipendium získal, a vraj sa aj tak stane právnikom, takže bude mať dosť peňazí na splatenie študentských pôžičiek. Všetci sme naňho ostali bez slova pozerať, a on nechápal, čo sa nám nepozdáva.
6. Akurát som letel domov z dovolenky v Mexiku. Na letisku si ku mne prisadol postarší pán a pri čakaní na boarding sme sa pustili do priateľskej konverzácie. Rozprával mi o tom, že odchádza natrvalo, že posledných pätnásť rokov si každé ráno robil prechádzku poza dom až k hrobu jeho zosnulého psa a že dnes ráno tam bol naposledy. Bolo to veľmi dojemné a skoro som slzu utrúsil.
Všetko by bolo v poriadku, keby jeho rozprávanie týmto skončilo. Lenže on pokračoval: „Najviac mi však budú chýbať dievčatá v Tijuane. Je im jedno, že si starý a škaredý. Za dvacku ti spravia také veci, na ktoré by sa žiadna manželka nikdy nepodujala.“ Napriek môjmu znechutenému výrazu rozprával o mexických prostitútkach ešte ďalších dvadsať minút. Som veľmi rád, že v lietadle nesedel vedľa mňa.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
