David Nemec známy pod svojím umeleckým menom DJ Tysker hral ako úplne prvý Slovák na legendárnom festivale Burning Man, ktorý sa každý rok odohráva v nevadskej púšti.

V rozhovore s ním sa dozvieš, ako sa mu tam hralo, čo sa mu páčilo najviac a čo ho nepríjemne šokovalo, ale aj to, či sa plánuje vrátiť budúci rok.

Ako sa ti podarilo dostať sa na Burning Man ako DJ a aký bol proces výberu?

Bola to náhoda a šťastie, keďže v apríli som robil svoj prvý brandový event MÙZIÇA. Na toto podujatie si kúpila jedna baba z Ukrajiny lístok a hovorila mi tam niečo o festivale Burning Man, ale nejako som to vtedy nevnímal.

Asi dva týždne po akcii ma oslovili ľudia z kempu, že bol niekto od nich na mojom evente a páčilo sa im to. Spýtali sa ma, či by som nemal záujem v lete hrať na Burning Man. Najprv som si myslel, že je to vtip, a nechcel som tomu veriť. Potom ma oslovila aj tá baba, ktorá tam bola, skrz Instagram a povedala mi, že to bolo super. Prezradila, že je projektová manažérka toho kempu, kde chceli, aby som hral.

Ako by si opísal atmosféru Burning Man v porovnaní s inými podujatiami, na ktorých si hral?

Nedá sa to porovnať. Stále len začínam a nehral som na žiadnom inom podobnom podujatí svetového formátu. Bol to však neopísateľný zážitok. Pamätám si však, že v prvý večer, keď som tam hral, som hovoril známemu, s ktorým som tam bol, že je to Disneyland pre dospelých.

Zažil som a videl som tam veci, o ktorých som ani netušil, že ich niekedy budem vidieť. Veľa z nich je aj nepublikovateľných, ale čo sa týka atmosféry samotného festivalu, pre mňa to bolo veľmi zvláštne. Veľa ľudí som tam nepoznal a nešiel som tam ani za účelom sa rozbiť a prehýriť celé noci. Ľudia sa tam vedia extrémne baviť, to sa nedá porovnať s ničím iným. Podobnú atmosféru som zažil asi len na párty na Ibize. Na Burning Man je veľa umenia, zvláštnych ľudí, veľa všetkého. Je to obrovské.

Čelil si nejakým výzvam či prekážkam pri hraní v takých náročných podmienkach, keďže festival sa odohráva v púšti?

Tento rok, ako mi potvrdili aj pravidelní návštevníci festivalu, bolo počasie pokojné. Počas môjho vystúpenia som nečelili žiadnym výzvam, všetko bolo fajn. Len sme museli ísť o deň neskôr do Black Rock City (mesto, ktoré vzniká každý rok špeciálne kvôli tomuto festivalu), pretože tam v sobotu pršalo.

Takže sme prišli až v nedeľu a jediná stresujúca vec bola, aby som stihol svoj výstup, keďže som v nedeľu začínal hrať ako prvý DJ na tých veľkých Art Cars. Našťastie som to v pohode stihol.

Čo sa týka ešte počasia, tak cez deň tu bolo veľmi teplo a v noci zasa poriadna zima – asi 8 stupňov, ak nie menej. Z festivalu som odchádzal ešte o deň skôr, keďže sa tam blížila púštna búrka.

Ako ťa ovplyvnil či ako si vnímal koncept „gift economy“, ktorý je pre Burning Man charakteristický?

Tento koncept, ktorý funguje ako výmenný obchod, tak neviem, či len ja som to nezažil, alebo je to len taká instagramová vymyslená vec. Keďže tam ti dajú všetci všetko zadarmo. Keď som si dal margaritu na bare, tak nikto odo mňa nepýtal napríklad žuvačky. Je to tam úplne spontánne, a keď máš chuť niečo niekomu dávať, tak dáš.

Počas môjho hrania prišli za mnou na pódium cudzí ľudia a dostal som od nich dezodorant, panáčika s gorálkou, čo je symbol festivalu, cukríky, žuvačky a svetelnú reťaz. Ľudia si medzi sebou dávajú rôzne veci, ale vyslovene výmenný obchod som nezažil. Veľakrát som išiel na bicykli medzi kempmi a ľudia ma pozývali na kávu či jedlo.

Je to známe a sám si to aj uviedol na sociálnej sieti, že drogy tam nie sú ničím nevídaným. Užívajú ich tam ľudia vo veľkých množstvách a vieš aj o aké druhy omamných látok ide?

Áno. Na jednej strane je to tam veľmi kontrolované. Sú tam rangeri a policajti aj v civile, aby zapadli medzi účastníkov. Stala sa nám taká vec, že sme tancovali a známi mali balenie orieškov, ktoré jedli, a z davu na nich vyskočili rangeri a začali to kontrolovať.

Na druhú stranu, droguje sa tam ozaj veľa, ale nevadilo mi to. Nebolo to ako napríklad na slovenskej techno párty, kde ide tých ľudí rozdrapiť a nevedia, čo so sebou, a je na nich vidieť, že sú zdrogovaní. Aj tu to bolo vidieť na tých ľuďoch, ale inak. Neprekážalo mi to, však nech si každý robí so svojím životom, čo chce, pokiaľ tým neubližuje mne či mojej rodine. Aj keď nehovorím, že je to správne. Čo som počul, že si tam všetci dávajú a aj mi to ponúkali, je LSD, M-ko a kokaín.

Čo mi však vadilo, bolo, keď som videl dvoch holých, tučných, chlpatých chlapov iba s latexovými kuklami na hlavách a mali sa navzájom na reťazi. Bolo na nich vidno, že sú úplne niekde inde, a videl som malé dievčatko, ktoré sa na to pozeralo. Čo nie je chyba ani tých dvoch chlapov, pretože na Burning Man idú ľudia aj kvôli takýmto veciam, aby odišli úplne z reality.

Na festivale sa každý rok ukážu aj svetoznáme celebrity. Stretol si nejaké osobne?

Ja som veľmi zlý v spájaní mien s tvárami, čo sa týka celebrít. Keby mi niekto ukázal fotku nejakého herca, tak by som mu povedal, že som ho videl niekoľkokrát, ale vôbec neviem, ako sa volá. Jedine viem, že tam bola modelka a herečka Cara Delevigne. Osobne som si všímal DJ-ov, ku ktorým je ľahké sa dostať. Stretol som napríklad Anyma.

Čo sa ti tam najviac páčilo ako účastníkovi festivalu?

Najviac sa mi páčili umelecké diela, keď som sa tam počas západu slnka bicykloval a fotil si to na foťáčik, ktorý som tam, bohužiaľ, nechal. Pevne verím, že sa ku mne nejako dostane späť. Umenie je tam ozaj na inej úrovni, nedá sa to porovnať s našimi festivalmi. Páčilo sa mi tiež, že tie diela sú dostupné pre ľudí. Môžeš sa s nimi odfotiť, chytiť ich. A aj keď tam boli neviem ako veľmi zdrogovaní ľudia, tak som nevidel ani jedno zničené umelecké dielo.

Ďalšia vec, čo sa mi páčila, bola, že každý tam ide zadarmo, nikto nemá honorár. DJ napríklad dáva festivalu tú dobrú atmosféru, poteší ľudí hudbou. Všetci tam idú s myšlienkou potešiť druhú stranu.

Čo ťa, naopak, nepríjemne šokovalo? Máš odtiaľ nejakú nepríjemnú spomienku, skúsenosť?

Ako som spomínal už vyššie, nepáčilo sa mi, že tam boli deti. Mne osobne sa nepáči ani to, že idú ľudia na Pohodu s malými deťmi a sú tam s nimi do noci. Možno, keď budem rodič, zmením názor. Zatiaľ to neviem pochopiť a na Burning Man už dupľom. Sám som po 3-4 dňoch cítil, že sa mi ťažšie dýcha kvôli tomu prachu, nedával som si stále respirátor, keďže tam boli cez deň vysoké teploty.

A keď som tam videl matku s bábätkom, ako kojí v tomto prostredí, tak ma to šokovalo. Prach, ktorý sa tam nachádza, je určite nejakým spôsobom agresívnejší a nemyslím si, že je vhodné do toho prostredia brať malé deti.

Čo by si poradil ostatným, ktorí by chceli navštíviť festival budúci rok? Čoho sa možno vyvarovať? Máš nejaké rady/tipy?

Ak sa tam niekto chystá, nech ide do karavanu s ľuďmi, ktorých pozná. Ja som tam bol s ľuďmi, ktorých som poznal len z videnia, a nevedel som, čo môžem od nich očakávať. Každý máme iné návyky a je dobré vedieť, čo môžeš od toho človeka očakávať aj v kritických situáciách. Bolo mi tiež smutno, že som tam nemohol s niekým blízkym zdieľať zážitky. Takže som nevyskúšal ani všetky zábavné atrakcie v kempoch. Nie som ten typ, čo sa prihovorí každému a je s ním hneď najlepší kamarát.

Rovnako aj s oblečením. Bral som si dva kufre a na konci dňa som aj tak nosil to isté tielko s košeľou. Bolo mi to komfortné a nespálil som sa. Tiež dobrý tip – nosil som dva páry ponožiek v topánkach, aby sa mi neurobili otlaky, a tým pádom mi to nerozožieral tamojší prach. Známy nosil len jeden pár a mal krvavé otlaky. Pokrývka hlavy musí byť a opaľovací krém tiež. V noci, naopak, treba mať na seba niečo teplé. Odporúčam teplé bundy a aj čiapku. Mne bola v noci zima na hlavu.

Máš v pláne sa na Burning Man vrátiť v budúcnosti? Ak áno, urobil by si niečo inak?

Budúci rok by som sa tam chcel vrátiť, keďže som dostal pozvánku a mám hrať už na viacerých pódiách. Tento rok mi to zafinancoval partner Ploom, keďže si úprimne môžeme povedať, že nemám také finančné kapacity, aby som si to mohol zaplatiť úplne sám. Stálo to viac ako 8 000 eur, takže za to som im vďačný.

Nevrátim sa ale už na celých sedem dní. Nie som osobne nejaké párty zviera, aj keď milujem robiť hudbu a zabávať ľudí. Samozrejme, chodím na párty a inšpirovať sa, ale nepotrebujem to robiť každý víkend.

Ako som spomenul, keby som bol na Burning Man s partiou a zabávali by sme sa, vydržal by som aj sedem dní, pretože je tam mnoho aktivít. Hrá sa tam do 7.-8. rána a od 8. do 11. ráno ti v kempoch ponúkajú zaujímavé raňajkové jedlá. Keď ideš na naše festivaly, vieš presne, čo kde bude. Tu nevieš nič. Každý rok je to iné.