Pri deťoch si treba dávať mimoriadny pozor na slová. Stačí jedno neuvážené vyjadrenie a zrazu sa obľúbeným slovíčkom drobca, ktorého sotva vidno nad zemou, stane neslušné pomenovanie istých častí tela. A hoci to tak pri prvých nadávkach skrátka býva, rozhodne to nie je značka ideál.
Niektorým rodičom zo sociálnej siete X sa to však vymklo spod kontroly. Ako to dopadlo? Nuž, presne takto. Na internete sa podelili o vtipné príhody, ktoré im síce titul rodiča roka neprinesú, no povedzme si úprimne – takéto situácie sa môžu prihodiť komukoľvek. Poďme si ich príbehy o prvých nadávkach ich detí spoločne prečítať.
1. Malý sa začal zlostiť, lebo som mu nakrájala chlebík „nesprávne“. Totálne vyčerpaná som sa otočila a zamrmlala si popod nos: „Bože, som tak sk*rvene unavená.“ Na čo malý bez zaváhania odvetil: „Aj ja som sk*rvene unavený, maminka. Aj ja.“
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne2. Nikdy mi nedošlo, koľko nadávok mi ujde za volantom, najmä keď mi niekto vbehne do cesty bez smerovky. Až kým sa mi to raz nestalo s trojročným synom v aute. Prudko som dupla na brzdu, auto sa skoro prevrátilo a zozadu sa ozvalo: „Posr*ný bastard!“
3. Syn si v obchode spokojne cupital medzi regálmi a pospevoval si niečo o tom, kde sa schovalo mliečko. Bol neskutočne rozkošný, až si ho všimla staršia pani a pochválila ho: „Ty si ale milý chlapček!“ Syn sa jej zahľadel priamo do očí a s plnou vážnosťou vyhlásil: „No to teda k*rva som.“
4. Najmladšie dcéry si stále nosili jedlo do obývačky, všade omrvinky, fľaky, neporiadok. Už som toho mala dosť a bez premýšľania zo mňa vyletelo: „To si nemôžete to sk*rvené jedlo zjesť v kuchyni?!“ Staršia na mňa pozrela ako obarená, zatiaľ čo mladšia pokrčila plecami: „Fajn. Ideme si to sk*rvené jedlo teda zjesť do kuchyne!“

5. Snažila som sa ovládať. No keď mi z ruky vypadol pohár a roztrieštil sa na zemi, vykríkla som: „Do papuče!“ Bola som na seba hrdá, že som to pekne zamaskovala, až kým ma dcéra nevychovala späť: „Maminka, tak sa to nehovorí. Správne je do p*če.“
6. Na ten deň nikdy nezabudnem. Moja trojročná dcéra sa otočila k svokre a úplne nevinným hlasom prehlásila: „Mamina o tebe hovorí, že si totálne j*bnutá.“
7. Minulý rok som sa rozčuľovala nad niečím, už ani neviem čím, a zahlásila som: „Dop*če, taká som nasr*tá!“ Deti sa hrali vo vedľajšej izbe a o chvíľu počujem, ako môj štvorročný syn hovorí dvojročnej sestre: „Teraz sa musíme pekne hrať, lebo maminka povedala dop*če, a to nie je dobré.“
8. Šoférovanie v špičke je skúška trpezlivosti, no keďže som mala malého v aute, snažila som sa ovládať. Niekto predo mnou jazdil katastrofálne, tak som si len zhlboka povzdychla. Malý si však stiahol okienko, vyklonil sa von a na celé parkovisko zakričal: „Uhni mame z cesty, ty kretén!“

9. Menila som dcére plienku, kým v pozadí bežala politická debata. Len tak pre seba som si zamrmlala: „Banda ch*jov,“ Dcéra to okamžite zopakovala s detskou výslovnosťou „Banda ch*jov“. Viem, že som sa nemala smiať, no nedalo sa. Celý týždeň to bolo jej najobľúbenejšie slovné spojenie a opakovala ho všade, kam sme prišli.
10. Môj syn mi raz celkom vážne povedal: „Doma si fajn, ale v aute hovoríš často slovo k*kot.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane





















