Každý z nás niekedy počul známu vetu o tom, že je celý po mame alebo po otcovi. Mnohí ľudia sa dennodenne s rodičmi naťahujú o tom, po kom vlastne zdedili veľký nos či výbušnú povahu. V skutočnosti však moderná biológia prináša jednoznačné odpovede, ktoré často zaskočia celú rodinu.
Práve preto odborníci analyzujú ľudskú DNA do najmenších detailov. Dedenie vlastností totiž riadia nekompromisné biologické pravidlá plné zaujímavých zvratov.
Každý rodič odovzdáva svojmu dieťaťu presne polovicu genetického materiálu. Určité alely však dominujú omnoho výraznejším spôsobom než ostatné. Preto niektoré charakteristiky prijímame takmer výhradne po materskej línii, zatiaľ čo za iné zodpovedá tá otcova.
Ako funguje dedenie vlastností v réžii mamičiek
Matka zohráva zásadnú úlohu pri formovaní intelektu svojho potomka. Gény zodpovedné za inteligenciu sídlia priamo na ženskom chromozóme X. Ženy majú tieto chromozómy dva, kým muži disponujú iba jedným.
Výskumníci tento fakt potvrdili vo viacerých rozsiahlych štúdiách. Renomovaná vedecká inštitúcia University of Cambridge preukázala, že materské gény priamo ovplyvňujú vývoj mozgovej kôry.
Okrem toho matka odovzdáva dieťaťu kompletnú mitochondriálnu výbavu. Tento biologický fakt určuje rýchlosť metabolizmu aj sklon k priberaniu. Ak teda bez námahy spaľuješ kalórie, poďakuj za to svojej mame.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneMaterská DNA nastavuje vnútorné hodiny tela, takže za intuitívne ranné vstávanie vďačíme tiež prevažne mame. Negatívnym dedičstvom z maminej strany môže však byť napríklad náchylnosť k demencii či Alzheimerovej chorobe.
Čo nám v génoch odovzdáva otec
Samozrejme, dedenie vlastností neriadi iba materská strana rodiny. Otcovské gény zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní telesnej výšky. Vyšší otec spravidla odovzdá predispozíciu na vyšší vzrast svojim deťom.
Navyše otecko nesie plnú zodpovednosť za biologické pohlavie potomka. Mužská spermia prináša chromozóm X alebo Y pri oplodnení vajíčka. Podľa lekárskeho časopisu The Lancet otec silne ovplyvňuje aj zdravie srdcovo-cievneho systému.
Rovnako zubná sklovina a stavba čeľuste nesú jasný otcovský rukopis. Krivé zuby alebo náchylnosť k zubným kazom deti preberajú najčastejšie po mužskej línii. Oteckove dominantné črty sa tak pri úsmeve nezaprú.
Hoci gén plešivosti leží na chromozóme X od mamy, oteckove gény proces vypadávania výrazne urýchľujú. Výskumy ukazujú, že náchylnosť k úzkostiam často putuje cez špecifické mutácie v otcovských chromozómoch.
Zaujímavosťou je, že gény z otcovej strany určujú kedy nastane u jedinca puberta. Zároveň sú zodpovedné za plodnosť potomka, pričom dcéra môže od otca zdediť genetickú vadu, ktorá ju pripraví o plodnosť.
Fascinujúci mix rodinnej genetiky v praxi
V skutočnosti nikto nedostane presnú kópiu jedného konkrétneho rodiča. Prirodzený proces rekombinácie vytvára unikátnu mozaiku, ktorá robí každého jedinca neopakovateľným originálom. Preto niekedy aj súrodenci vyzerajú úplne odlišne.
Napokon aj prostredie zásadne ovplyvňuje výsledný prejav zdedených vlôh. Epigenetika dokazuje obrovský vplyv životného štýlu, stravy a pravidelného pohybu. Dedenie vlastností teda predstavuje iba štartovaciu čiaru pre náš celkový rozvoj.
