Myslíš si, že tridsiatka bude taká super, ako ju americká kinematografia prezentuje? Že už budeš mať chlapa, pekný domček a vedieť, ako funguje život, alebo ako ho opraviť, keď nefunguje?! Ha. Ha. Ha.

1. Piatková noc sa stane nezabudnuteľným zážitkom. Lebo pravdepodobne tak skoro nezabudneš na to, ako si si po celom týždni mohla vyložiť nohy, pozrieť si seriál a nemyslieť na to, či ťa ten zajtrajší deadline nepríde uprostred noci ovaliť valaškou. Bude to veľmi upokojujúci relaxačný rituál s množstvom jedla a ešte väčším množstvom hrobového ticha. A budeš si to pekelne užívať.

2. Začnú ťa vzrušovať naozaj zvláštne veci. Napríklad nový očný krém. A ešte väčšmi zistenie, že naozaj funguje a dodáva kruhom pod očami presne to, čo potrebujú, aby sa za tebou na druhý deň neťahali po zemi.

3. Probiotiká sa stanú každodennou súčasťou tvojho života. Ešte si matne spomínaš na tie časy, keď si sa mohla trikrát do dňa zastaviť v McDonalde, kúpiť si dve kilá kuracích nugetiek, spráskať ich na posedenie a na druhý deň bol tvoj žalúdok stále vo funkčnom stave.

Teraz medzi vyplňovaním žiadosti o presmerovanie korešpondenčnej adresy a hovorom od idiota, ktorý nevie vlastné rodné číslo, zožerieš jeden jogurt sladený glukózovo-fruktózovým sirupom a je ti ďalšie dva týždne na tyčku.

4. Randenie upadlo do časti slovnej zásoby s menovkou „historizmy“. Niežeby si nerada chodila na rande. Ty miluješ chodiť na rande – do reštaurácie, do kina, na prechádzky… len na to nutne nepotrebuješ iného človeka.

Už sa po tomto svete pohybuješ nie jedno desaťročie, ani dve, ale dokonca tri, a to už je štádium, keď si začneš uvedomovať, že samota chutí sakramentsky dobre. A nevyžaduje od teba každý večer teplé jedlo a plechovku piva.

5. Fotografie vypuklých brušiek, ultrazvukov, drobných topánočiek a neskôr aj hrajúcich sa deťúreniec sa valia z každej strany. Z KAŽDEJ STRANY. Nie je človeka, ktorý by sa o dieťa nesnažil, alebo ho nečakal, alebo ho rovno už nemal a nesnažil sa ťa presvedčiť, že by si ho mala ísť kočíkovať. Veď to je milé, nie?

Vláčiť sa po meste s cudzím deckom a modliť sa k všetkému, čo tam hore má nejakú váhu, nech nezačne revať, lebo nebudeš mať ani páru, čo sa s takým vrieskajúcim uzlíkom nervov asi tak robí.

6. Priateľstvo sa mení na biznis, v ktorom už viac nejde o kvantitu. Na scénu prichádza kvalita. Kvalita v podobe občasných spoločných káv, esemesiek so sťažnosťami na idiotského šéfa, ktorý si myslí, že pojedol všetku múdrosť sveta a teraz má potrebu rozdávať životné pravdy všade naokolo, a množstvo telefonátov, začínajúcich vetou: „Prepáč, dnes mi to nejako nevychádza…“

Ale vždy vieš, že ten človek tam je pre teba. A keď práve nebude musieť odprevadiť dcéru na tanečnú, urobiť chutnú desiatu alebo odniesť psa na odčervenie, tak príde aj o polnoci.

7. Návšteva podnikov začína naberať zvláštny nádych. Pripadáš si stará. Nie preto, že si uvedomuješ, že väčšie množstvo alkoholu ako dva poháre vína ťa reálne môže zabiť, ale preto, že si o polovicu staršia ako zvyšok baru.

Vedľa teba pätnásťročné pipky rozoberajú nevýhody vystužených podprseniek, pri stole oproti sa rozprúdila debata o análnom sexe a ty len premýšľaš, či fľak z čučoriedkového kompótu pustí, keď ho posypeš sódou.

8. Sociálne siete sa zmenili. Už to nie sú polonahé instamodelky, zarábajúce extrémne prachy za promo vitamínov na rast vlasov, ktoré nefungujú, cestovatelia či pekne naaranžované jedlo. To by bolo v tejto životnej etape až príliš frustrujúce. Pohodlnejšie je preorientovať sa výhradne na svojich známych, ich svadobné oznámenia a recepty na biopribináčiky bez éčok a konzervantov.

9. Robíš veci, ktoré robiť chceš. Teda minimálne tie, po ktorých nehrozí seknutý chrbát alebo migréna (bože, nikdy by si nepovedala, že z teba desať rokov navyše urobí totálneho hypochondra). Nezáleží ti na ľuďoch, na tom, čo povedia, a či na teba budú škaredo poškuľovať cez prsty.

Chceš si v lete obliecť plavky? Čo tam po tom špeku na pupku, ktorý by si mohol niekto s akútnou potrebou nových dioptrií pomýliť so záchranným kolesom. Čo tam po striách, vyrážkach na chrbte či iných nedokonalostiach. Máš proste v paži.

10. Začínaš používať frázu „ja v tvojom veku“. Vždy, keď otvorí ústa niekto, hoci len o dva roky mladší ako ty. A otravuješ ich tým presne tak isto, ako to kedysi otravovalo teba. No až teraz si vlastne pochopil, aký hrejivý pocit pri srdiečku táto veta so sebou prináša.

11. Zisťuješ, že stále nerozumieš ani polovici z tých vecí, o ktorých ti rodičia hovorili, že „pochopíš, keď budeš starší“. A to už si starší. Vlastne máš miestami pocit, že by si pokojne mohol konkurovať exponátom v múzeu. A to jediné pozitívum, ktoré so sebou mali tie roky navyše priniesť, sa akosi nedostavilo a ty nie si o nič, ale že absolútne o nič múdrejší.

12. Opiť sa v piatok večer väčšinou signalizuje depresiu, nie plnohodnotné spoločenské vyžitie. Vieš, že na druhý deň ti bude šialene zle. Vieš, že teraz už si vo veku, keď ti nikto vývar s rezancami na opicu nepripraví. A vieš, že pokiaľ nechceš na tom zajtrajšom výlete so synovcom v zoologickej záhrade skonať niekde medzi levmi a opicami s napuchnutým zadkom, tak si musíš vypýtať „virgin“ verziu.

13. Ješ zeleninu. Dokonca aj špenát. A dobrovoľne. Lebo je zdravý, lebo je lacný, lebo je to totálne win-win situácia. Keby ťa takto videlo tvoje sedemročné ja, pravdepodobne by si navracalo do šiltovky.

14. Okrem toho, ani stav opitosti už nie je vlastne to, čo býval. Pretože čím si starší, tým sa fáza dobrej nálady skracuje a niekde v tridsiatke to dosiahne úplný vrchol. Vtedy už fáza dobrej nálady odišla tešiť niekoho iného a ty z „veď to ešte ani necítim“ skočíš rovno do „sedím v kríku, žeriem šunku, čo som tu našla, a filozofujem o vlastnom nešťastí“. A to nie je sranda. Ani trochu.

15. Tvoje vzťahové priority sa rapídne zmenili. Už nechceš mača s obrovským pokladom v nohaviciach a ešte väčším na bankovom účte. Chceš niekoho, pri kom si môžeš v sobotu ráno nacápať na ksicht avokádovú masku a prdieť na gauči, až kým tá maska zaschne.

Chceš niekoho, komu môžeš dať na starosť domáce zvieratko, kým ideš na služobku, s vedomím, že neumrie od hladu a neskončí na pekáči vedľajšieho bistra. Ale už sa za ním rozhodne neplánuješ naháňať ako splašená fretka.

16. Máš harmonogram. A pravdepodobne aj diár. A obe z toho používaš. Keď si spomenieš, ako si na základnej škole úspešne ignorovala zápisníček a skúšala, koľko zabudnutých úloh bude milá obstarožná teta ignorovať, kým sa nas*rie, až ťa striasa.

Ako si bez toho mohla žiť? Ako si vedela, že si máš ísť po vyučovaní vybaviť lístky do jedálne, ísť domov a nakresliť na prvouku koňa? Ako? Veď si to nemala napísané!

17. A na záver prichádza to kruté precitnutie. Tvoj život v tridsiatke vôbec nie je taký, aký si si ho predstavovala. Vôbec nie je taký, ako ti ho vykreslila Carrie Bradshaw zo Sexu v meste. Vôbec to nie je o dobrom šampuse, o pocite, že už vieš hádam všetko, o rozprávkovom mužovi a šťastnom konci. No nič, veď možno to príde v štyridsiatke…