Dnes žijeme v absolútnom luxuse. Obsluhujú nás roboty, čistia nám zuby a detské zubné pasty vedia pripomínať kúsky sladučkej oblohy. Ak by si však nejakú takúto pastu dal ochutnať niekomu zo stredoveku – pravdepodobne by sa ťa chcel do rána aj so susedmi zbaviť. Ako informuje web Oddee, v minulosti sa zuby umývali trochu inak, než dnes.
Udržiavať si čisté zuby je nevyhnutné. Nielen preto, aby sa predišlo zubnému kazu, ale aj preto, aby nám z úst nezapáchalo ako z odpadkového koša. Vďaka moderným elektrickým kefkám a pokročilým zubným pastám je to dnes hračka. No kedysi to tak jednoduché nebolo – alebo bolo, len inak. Poďme sa pozrieť na to, ako si ľudia čistili zuby od praveku až po dnešok.
Žuvacie paličky a tvrdé jedlo
V pradávnych časoch mali ľudia po ruke len to, čo im ponúkala príroda – teda paličky a trávy. Z nich si vyrábali prvé nástroje na čistenie zubov. Konce paličiek rozžuli, kým sa nezastrapkali, a tie potom používali na odškrabávanie zvyškov jedla.
Zároveň jedli drsné a nejemné potraviny, ktoré samy o sebe pôsobili ako „prírodný peeling“. Aj keď to čistilo, malo to háčik – zuby sa im postupne obrúsili až do hladka.
Egyptské zubné prášky pre odvážnych
Starovekí Egypťania milovali krásu a upravený vzhľad – a čisté zuby k tomu patrili. Ich recepty na zubné prášky by však dnes zvládol len ten najodolnejší. Miešali ocot s drsnými materiálmi ako pemza, spálené vaječné škrupiny, rozdrvené kopytá zvierat či dokonca lebky myší. Takýto prášok síce zuby vybielil, ale aj poriadne poškodil.
Grécka „žuvačka“
Aj starí Gréci túžili po osviežujúco omamnom dychu. Ich žuvačka sa nazývala masticha – živica zo stromu pistácie mastixovej. Žuvanie mastichy pomáhalo odstraňovať zvyšky jedla a zároveň osviežovalo ústa jemnou vôňou živice. Dá sa povedať, že išlo o prvú žuvačku na svete.
Rimania si na zuby dávali vodu z moču
Rimania si radi dopriali luxus, ale ich metódy ústnej hygieny by sme dnes označili za nechutné. Okrem práškov používali ústnu vodu z ľudského moču. Obsahovala totiž amoniak, ktorý účinne ničí baktérie. Aj keď to fungovalo, predstava kloktania moču nie je určená pre slabé žalúdky.
Čínska sviežosť s mätou
Kým Rimania kloktali moč, Číňania stavili na vôňu a chuť. Ich staré recepty na zubné zmesi obsahovali soľ, ženšen a mätu, ktoré nielen čistili, ale aj osviežovali dych. Dá sa povedať, že vďaka nim máme predchodcu dnešných mentolových zubných pást.
Stredoveká Európa, kyslý luxus a úpadok
Po páde Rímskej ríše sa mnohé znalosti stratili. Ľudia si síce zuby stále čistili, no často len soľou, octom alebo spáleným chlebom. Bohatí si však mohli dovoliť „zubné prášky“ od lekárnikov – zmes korenín, vína a rozdrvených krabích škrupín. Niektorí alchymisti dokonca ponúkali aqua fortis, teda kyselinu dusičnú. Tá síce rozpustila špinu, ale aj samotné zuby.
Po renesancii prišiel zvláštny úpadok dentálnej hygieny. Od 17. storočia sa čistenie zubov takmer prestalo praktizovať. V kombinácii so sladším jedlom to viedlo k rozšíreným kazom a vypadnutým zubom. Legendárne drevené protézy Georgea Washingtona sa stali len symbolom doby, v ktorej sa zubné bolesti považovali za bežnú súčasť života.
Kráľovské experimenty s trusom
Niektoré dobové pokusy o biely úsmev boli vyslovene bizarné. Na dvore kráľovnej Alžbety I. si dvorné dámy vybielili zuby pomocou… vtáčieho trusu. Ten síce zuby rozjasnil, no zanechal za sebou zápach, ktorý by dnes neprešiel ani v najhlbších zákutiach akejkoľvek temnej uličky.
Viktoriánsky návrat k práškom
V 19. storočí sa čistenie zubov konečne vrátilo do módy. Ľudia si doma vyrábali zubné prášky z mydla, vody a rozdrvených tehál. Aj keď to znelo drsne, bolo to bezpečnejšie než niektoré „zázračné“ produkty predávané podomovými šarlatánmi, ktoré často obsahovali tabak, kokaín alebo kyseliny.
Zrod moderných zubných pást
Po prvej svetovej vojne sa zubné pasty stali populárnejšími než prášky. Chemici začali pridávať fluorid, ktorý posilňuje zubnú sklovinu. No v niektorých prípadoch sa výrobcovia nechali uniesť – peroxid vodíka v bieliacich pastách bol taký silný, že poškodzoval ďasná.
A potom nastal zázrak. V 20. storočí prišla revolúcia – elektrické kefky a ultrazvukové čistenie. Konečne sa zdalo ako možné udržať si zdravý chrup bez šmirgľovania tehlami alebo kloktania moču. Zubná hygiena sa stala symbolom modernej starostlivosti o telo.
Dnešné inovácie pokračujú ďalej – UV bielenie zubov, zubné dlahy vytlačené na 3D tlačiarni, pasty z ľudských vlasov či dokonca zubné implantáty z dentálnych živíc. Technológia posúva hranice, no niektoré domáce pokusy, najmä s UV svetlom, už ľuďom poškodili zuby aj ďasná.
História čistenia zubov je dôkazom, že ľudstvo je ochotné skúsiť čokoľvek. Od myších lebiek po elektrické kefky – len aby malo čisté zuby a svieži dych. A hoci sa dnes na staré metódy pozeráme s úškrnom, v skutočnosti viedli k tomu, že si dnes môžeme užívať úsmev bez bolesti, zápachu a trusu.
