Facebook v roku 2011 nebol o fotkách z dovolenky. Bol to digitálny denník emócií, kam sme vylievali všetko – od nevydarených lások až po metaforické výkriky o živote. Jeseň bola pre tieto momenty ideálna: pršalo, bolo šero, nikto sa s nami nerozprával a my sme mali pocit, že svet musí poznať našu bolesť. Ak si si niekedy písal status typu „nikto už nie je úprimný“, vitaj v klube – všetci sme tam boli.
Jesenné statusy boli naším digitálnym obdobím dospievania – plné pátosu, emócií a falošných múdrostí. Dnes sa na ne pozeráme s úsmevom, no vtedy to boli malé literárne výkriky o tom, že chceme byť videní a pochopení. A hoci sa za ne možno trochu hanbíme, pravda je jednoduchá: v každom z nás stále žije ten malý človek, čo by najradšej napísal „Kde sú všetci, čo sľúbili, že budú pri mne?“
1. „Kde sú všetci, čo sľúbili, že budú pri mne?“
Klasika, ktorá v októbri zaplavila Facebook rýchlejšie ako dážď bratislavské cesty. Tento status bol kombináciou tínedžerskej bolesti, nešťastnej lásky a prebytku voľného času. Väčšinou nasledovalo jedno srdiečko od spolužiačky, ktorá ťa ľutovala, a komentár typu „čo sa stalo?“ – na ktorý si odpovedal „nič“, hoci si chcel, aby sa ťa spýtala ešte raz.
2. „Jeseň. Dážď. Samota. A ja.“
Ak by mala existovať súťaž o najpoužívanejšie emo slová v slovenských statusoch, tento by vyhral. Písali sme ho s dojatím, kým sme počúvali Evanescence alebo Placebo. Mysleli sme si, že sme melancholickí básnici, no v skutočnosti sme boli len tínedžeri, ktorí ešte nemali radi jeseň, lebo nepoznali čaro čaju a deky.
3. „Ľudia sa menia. Niekedy až príliš.“
Znie to hlboko, ale v skutočnosti to vzniklo po tom, čo ti kamarát neodpísal na správu alebo ťa nepozval na pizzu. Tento status mal byť filozofickým vyjadrením sklamania, no vyzeral skôr ako trailer na nekonečný seriál s názvom Moja dráma, moja pravda. A – samozrejme – nechýbal doplňujúci citát v popise profilovky: „Aj tie najkrajšie kvety raz zvädnú.“
4. „Už nikdy nikomu nebudem veriť.“
Každý Facebook mal aspoň jedného človeka, ktorý toto napísal. A my sme mu verili – až do momentu, keď o dva dni neskôr zmenila status na „💞 konečne šťastná 💞“. Jeseň bola skrátka obdobím zlomených sŕdc a rýchlych návratov. Tento status bol formou verejnej sebaobrany – a zároveň otvorená pozvánka pre všetkých, aby sa pýtali: „Kto ti ublížil?“
5. „Nechápem ľudí.“
Univerzálna veta, ktorá neznamenala absolútne nič, no zároveň všetko. Používali sme ju po každom sklamaní, hádke alebo zle zhodnotenom selfie. Tento status bol ako dymový signál – nejasný, dramatický, ale všetci vedeli, že sa niečo deje.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
