6. „Keď dáš niekomu všetko a on ti dá nič…“
Tento text by sa mohol vytesať do steny všetkých slovenských internetových kaviarní. Boli sme mladí, dramatickí a presvedčení, že každé sklamanie je existenčná kríza. A hoci dnes nad tým prevraciame očami, vtedy to bolo úprimné – náš spôsob, ako prežiť prvé zlomené srdce.
7. „Niekedy musíš odísť, aby si mohol žiť.“
Citátová poézia, ktorá sa objavovala najmä po prečítaní dvoch strán z knihy od Coelha. Tento status mal slúžiť ako duchovné uvedomenie, ale realita bola, že sme si ho napísali po hádke s kamarátkou o nabíjačku.
8. „Fotka čaju + popis: ‚Sama so svojimi myšlienkami.‘“
Niektorí písali, iní sa vyjadrovali obrazom. Jeseň 2013 bola éra filtrov, rozmazaných fotiek a popisov, ktoré mali pôsobiť hlboko. V skutočnosti sme len sedeli doma a skúšali, ktorý filter na Instagrame najlepšie zakryje fakt, že hrnček má škvrnu od kakaa.
9. „Niekedy ticho povie viac ako slová.“
Táto fráza bola snahou pôsobiť vyrovnane a tajomne, ale realita bola, že sme len nevedeli, ako inak prilákať pozornosť.
10. „Možno raz pochopíš, čo si stratil.“
Zlatý klinec jesennej drámy. Tento status bol ako otvorený list pre ex, ktorý si ho nikdy neprečítal. Písali sme ho s pocitom triumfu, aj keď sme potajme refreshovali profil, či si ho ten človek náhodou nepozrel. Spoiler: Nepozrel.
