Každý človek má mozog, ale vyzerá to tak, že nie každý ho aj využíva. Kognitívne funkcie mozgu nám umožňujú myslieť a vnímať všetky podnety z okolitého sveta.

Niektoré naše činnosti vedia dočasne narušiť našu inteligenciu, iné zase môžu mať dlhodobé pôsobenie. Aj keď na to prišli americkí vedci, ktorým všetci plne dôverujeme, stojí to za zamyslenie. Čo nás teda vie natoľko ovplyvniť, že nám to odoberie pár bodov z IQ?

Zlé osvetlenie

Ak máš pri učení slabé svetlo, schopnosť učiť sa, a aj si čosi zapamätať, je znížená. Výskumy vedcov na Michiganskej štátnej univerzite sa odohrávali na nílskych myšiach. Tie sú, podobne ako človek, cez deň aktívne a v noci spia. Na začiatku boli myši vycvičené, aby našli cestu z bludiska. Potom ich rozdelili na dve skupiny, kde bola prvá vystavovaná jasnému svetlu, a tá druhá žila v tlmenom.

Po štyroch týždňoch sa pri prechádzaní bludiskom ukázalo, že myši z druhej skupiny stratili minimálne 30 % kapacity hipokampu, čo je tá časť mozgu, ktorá je zodpovedná za pamäť a aj priestorovú orientáciu (pri Alzheimerovej chorobe je hipokampus medzi prvými poškodenými časťami). Myši z prvej skupiny javili dokonca aj isté zlepšenie.

Telefóny

Na pôsobenie našich nových prirastených rúk si posvietili ľudia z Texaskej univerzity. Celkom slušný počet, 800 študentov, požiadali, aby prešli jednoduchými počítačovými testami. Jedna skupina musela telefóny odovzdať, zatiaľ čo druhá si ich musela vyložiť na stôl pred seba.

Tramtadadá, veľký šok! Tí, ktorí nemali svoj mobil pri sebe, skončili v testovaní podstatne lepšie. Žiadne rozptýlenie, žiadne nutkanie pozrieť si správy, maily. Ľudia sa kvôli telefónom ťažšie sústredia, je to nová droga mladých. Preto, ak máš dôležité povinnosti, daj si mobil minimálne do druhej izby a makaj na tom, na čom máš makať.

Bitky v detstve

Konečne sa máš na čo vyhovoriť, veď aj mamka vždy hovorievala: ,,Nebi ho! Bude hlúpy!“ Celosvetové dáta ukazujú, že ľudia, ktorí dostávali v detstve výprask, majú nižšie IQ. Tresty a bitka sú pre deti veľkým chronickým stresom a to je jedným z faktorov úpadku nášho IQ. Našťastie, miera telesných trestov pomaly klesá, a tak sa dá v budúcnosti očakávať nárast priemerného IQ.

TV relácie

Tak, a je to potvrdené. Sledovanie odpadu slovenskej zábavy, ako sú rôzne nemenované reality šou bez akéhokoľvek prínosu (tobôž nie vzdelávacieho), ťa spraví sprostejším. Markus Appel, rakúsky psychológ a profesor, si to otestoval priamo na študentoch.

Jednej polovici dal pred testami príbeh o hlúpom človeku, ktorý robil jedno zlé rozhodnutie za druhým. Títo študenti skutočne dopadli horšie ako tí, ktorí to nečítali vôbec. Pozerať sa na reality šou s hlúpymi ľuďmi môže niekomu pripadať vtipné, no nezabúdajte, že ich hlúposť je nákazlivá. Vskutku platí, že ste to, čo pozeráte.

Potraviny

Čipsy, čokoládové tyčinky, vifonky, všetky polotovary, konzervanty či farbivá v potravinách majú negatívny dopad na náš mozog, a to hlavne v prvých troch rokoch života, keď náš mozog rastie najrýchlejšie.

Výskum sa týkal 14 000 detí – ukázalo sa, že tie, ktoré dostávali dostatok živín a vitamínov, mali neskôr vyššie IQ ako tie, ktorým sa podávali tieto spracované potraviny. Pre optimálny vývin mozgu a celkovo lepšiu funkciu je zdravá, vyvážená strava veľmi dobrý základ.

Multitasking

Mozog sa nevie sústrediť na viac ako jednu vec. Ak robíte viac vecí naraz, mozog začne pracovať prirýchlo a musí ,,prepínať“ medzi viacerými vecami. V konečnom dôsledku, pri tomto jave môžeme byť menej sústredení a nie až tak úspešní, ako keby sme to urobili pekne zaradom.

Veľa ľudí však tvrdí, že vie robiť viac vecí naraz, a to úplne bez problémov, preto sa v Stanfordskej univerzite konal výskum, ktorý toto tvrdenie totálne vyvrátil. Tejto problematiky sa chytil aj Londýnsky inštitút psychológie, ktorý prišiel na to, že multitasking dokonca dočasne znižuje IQ, a to v priemere o 10 bodov. Je to viac ako po fajčení marihuany či nedostatku spánku.

Cukor

Strava s vysokým podielom cukru, bohužiaľ, znižuje IQ už za šesť týždňov. Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Las Vegas vykonávali pokusy na potkanoch. Obe skupiny sa naučili prejsť bludiskom a obom bol aj podávaný fruktózový roztok. Jednej skupine však pridávali aj omega3 mastné kyseliny, ktoré by mali chrániť mozgové bunky, a táto skupina bola neskôr v bludisku úspešnejšia.

Trvalý príjem cukru ovplyvňuje funkciu mozgových buniek, keďže cukor slúži ako ,,palivo“. V skratke to znamená asi toľko, že po vedre zmrzliny si treba dať lososa a všetko bude v poriadku. Vlastne, všetko teda nie.

Jet lag

Tento nepríjemný stav dokáže ľudské telo vyradiť aj na pár dní. A ani pracovníci v nočných zmenách to nemajú jednoduché. Na Kalifornskej univerzite v Berkeley sa na výskum použili škrečky, ktoré sú takmer dokonalým modelom cirkadiánnych cyklov (biologický rytmus).

Dvakrát týždenne počas jedného mesiaca im posunuli režim o šesť hodín, aby tak demonštrovali posun času pri klasickom medzinárodnom lete. Škrečky boli testované počas simulácie, a aj mesiac po nej, a ukázalo sa, že aj po mesiaci mali oslabené isté funkcie mozgu a pamäťové testy boli dokonca ešte slabšie, ako by sa očakávalo.

Šoférovanie

Ľudia, ktorí pravidelne šoférujú viac než dve hodiny denne, pomaličky strácajú body svojho IQ. Univerzita v Leicestri pozorovala v priebehu piatich rokoch životný štýl viac než pol milióna ľudí, ktorí boli pravidelne testovaní na pamäť a inteligenciu.

Prišlo sa aj na to, že ľudia, ktorí šoférujú pravidelne na dlhé vzdialenosti, prichádzajú trvalo o kapacitu svojich kognitívnych funkcií, keďže myseľ nemá dostatok podnetov k tomu, aby bola aktívnejšia. Podobné výsledky boli zaznamenané u ľudí, ktorí pozerajú televízor dlhšie než tri hodiny. Oddnes je pre kamionistov povinná výbava rozšírená o sudoku a nejaké tie hlavolamy.

Obezita

Mozog obéznych ľudí spracováva cukor inak. Predpokladá sa, že rozdiel v spracovaní je daný štrukturálnym poškodením mozgu. Sedemnásť obéznych žien podstúpilo bariatrický zákrok a po zákroku vykazovali zlepšenia vo všetkých testoch.

Ďalšia štúdia, pri ktorej sa skúmalo 500 ľudí, tvrdí, že obézni ľudia majú menej bielej hmoty, ktorá spája časti mozgu a umožňuje im medzi sebou komunikovať. Ako starneme, tak ju prirodzene strácame, no obezita to viditeľne urýchľuje. Zaujímavosťou však je, že rozdiel v strate bielej hmoty bol zaznamenaný len u ľudí v strednom až staršom veku.