Dán Torbjørn C. „Thor“ Pedersen (44) opustil prácu v lodnej doprave a logistike a vydal sa na predĺžený výlet. Cieľ – navštíviť každú krajinu bez použitia leteckej prepravy. Tento mesiac príde domov z poslednej zastávky na Maldivách. Jeho dobrodružstvo sa začalo symbolicky 10. 10. 2013 o 10:10. Dokončenie misie mu trvalo celú dekádu.
Na cestu sa vydal s plnou podporou svojej manželky, ktorá sa jeho sen snažila predýchať, pričom podľa pôvodného plánu mala misia trvať štyri roky. Hups.
Úmyslom bolo stráviť v každej krajine približne týždeň, no minimálne 24 hodín. V roku 2020, žiaľ, vinou covidu uviazol na dva roky v Hongkongu. Keď konečne zohnal loď do Austrálie, zostávalo mu navštíviť už len deväť krajín (Palau, Vanuatu, Tongo, Samou, Tuvalu, Nový Zéland, Austráliu, Srí Lanku a Maldivy).
„Mal som všetky dôvody ísť domov a vykašľať sa na to, najmä počas pandémie,“ hovorí cestovateľ.
V každej krajine pobudol v priemere 17 dní, najkratšia jednodňová návšteva bola vo Vatikáne. Najdlhší úsek 27 dní strávil na kontajnerovej lodi z Hongkongu do Austrálie.
„Musím stráviť v krajine minimálne 24 hodín. To, čo robím, nie je turistika, je to ako zabehnúť maratón alebo ísť na Mesiac. Je to úspech. Veľa času trávim v autobusoch a vlakoch.“
Ako najnekonečnejšiu popisuje 54-hodinovú cestu autobusom po Brazílii. „Slnko nado mnou zapadlo dvakrát. Viac som si užil 27 dní na lodi. Tam som mal priestor na cvičenie, čítanie a videl som veľryby.“
Thorova cesta zahŕňala 351 autobusov, 158 vlakov, 43 tuk-tukov, 37 kontajnerových lodí, 33 člnov, 9 nákladných áut, 3 plachetnice, 2 výletné lode, jeden konský povoz, jedno policajné auto a jednu jachtu. Nepohrdol ani metrom, mikrobusmi, motorkami, taxíkmi či električkami.
Kým sa dostal na finálne Maldivy, precestoval 203 krajín, spolu 360 000 kilometrov. „Vo všeobecnosti sa snažím pohybovať vždy, keď môžem, no nie je to také jednoduché. Niekedy čakám na víza, inokedy hľadám loď.“
Kto mu to platil?
Dánovo dobrodružstvo spolu s crowdfundingom financovala energetická spoločnosť. Časť cesty hradil zo štedrých darov rôznych ľudí a spoločností. Cestoval aj ako vyslanec dobrej vôle Dánskeho Červeného kríža. Denný rozpočet si nastavil na 20 dolárov.
Jeho manželka ho za desať rokov navštívila 27-krát. Samozrejme, letecky. „Zakaždým, keď prišla na návštevu, bolo ťažšie ju vysadiť na letisku. Trhalo mi to srdce. Medzi nami je dosť silné puto na to, aby sme žili šťastný život aj bez denného kontaktu či detí, no nebránime sa tomu.“
Počas pandémie pri čakaní na príležitosť vycestovať trávil dni prekonávaním turistických hongkonských chodníkov, prácou pre miestny Červený kríž a zverejňovaním cestovateľských zážitkov na svojom blogu Once Upon a Saga.
Pedersen sa neplánuje vrátiť k svojej niekdajšej kariére a dúfa, že o svojom dobrodružstve napíše knihu. Predsa len, je prvým mužom, ktorý precestoval celý svet bez letenky.
A čo ho najviac mrzí? Že netrávi viac času s rodinou a priateľmi.
