Krvavé vraždy, nevyriešené zmiznutia a výpovede sériových páchateľov rozhodne neznejú ako recept na pokojný večer. Napriek tomu si množstvo ľudí púšťa true crime dokumenty, počúva podcasty a číta o najtemnejších zločinoch histórie práve pred spaním. Prečo? Podľa webu Psychology Today im namiesto nočných môr môžu prinášať zvláštny pocit pokoja a bezpečia.
Obľuba skutočných kriminálnych príbehov býva niekedy vysvetľovaná obyčajnou zvedavosťou či fascináciou ľudským zlom. Za pravidelným sledovaním však môže byť aj potreba lepšie pochopiť nebezpečenstvo. Človek sedí v bezpečí svojho domova, no súčasne premýšľa, ako by sa v podobnej situácii zachoval.
Vynára sa preto otázka, či nás true crime robí vystrašenejšími, alebo po ňom siahame práve vtedy, keď už strach a neistotu pociťujeme. Rozlíšiť príčinu od následku nie je jednoduché. Úzkostnejší človek totiž môže vedome vyhľadávať desivé príbehy bez toho, aby boli pôvodcom jeho nepríjemných pocitov.
Odpoveď sa v roku 2025 pokúsili nájsť výskumníci Corinna Perchtold-Stefan, Christoph Rominger a Andreas Fink. Skúmali, ako každodenné sledovanie, čítanie či počúvanie skutočných kriminálnych prípadov súvisí s úzkosťou, hnevom, strachom a celkovou náladou.
Dva týždne si zaznamenávali náladu aj sledovaný obsah
Do výskumu sa zapojilo 199 nemeckých dospelých, ktorí si počas dvoch týždňov viedli každodenný denník. Zaznamenávali, či konzumovali true crime alebo fiktívnu kriminálnu tvorbu, koľko minút jej venovali, v akom formáte ju sledovali a aká násilná podľa nich bola.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneHodnotili tiež svoju pozitívnu a negatívnu náladu a uvádzali, či si plánujú true crime pustiť pred spaním. Denníková metóda umožnila výskumníkom zachytiť zážitky priebežne a obmedziť skreslenia spôsobené spätným spomínaním.
Úzkostnejší ľudia vyhľadávali násilnejšie príbehy
Výsledky naznačili, že vyššia úzkosť predpovedala intenzívnejšiu konzumáciu true crime počas nasledujúceho dňa. Ľudia, ktorí sa v jeden deň cítili úzkostnejšie, mali následne tendenciu vyhľadávať násilnejšie kriminálne príbehy. Jedným z možných vysvetlení je, že sa prostredníctvom nich pripravovali na neznáme hrozby a v bezpečnom prostredí si skúšali predstaviť vlastnú reakciu.
Prekvapujúce bolo aj spojenie medzi mierou násilia a neskoršou náladou. Čím násilnejší obsah účastníci sledovali, tým pozitívnejšiu náladu vykazovali nasledujúci deň, nemusí to však znamenať, že ich tešilo utrpenie obetí. Kriminálny príbeh môže fungovať ako mentálny nácvik krízovej situácie, ktorý človeku poskytne pocit pripravenosti, kompetencie a kontroly nad niečím, čo ho predtým desilo.
Výskumníci nenašli dôkaz, že by true crime na ďalší deň zvyšovalo úzkosť, hnev alebo celkové negatívne prežívanie. Účastníci, ktorí ho konzumovali pred spaním, boli nasledujúci deň dokonca menej úzkostní.
Autori to spájajú s možnosťou takzvanej anticipačnej regulácie emócií – známy desivý príbeh sa môže pre niektorých ľudí zmeniť na upokojujúci večerný rituál, pri ktorom majú strach pod kontrolou.
Kriminálne dokumenty nie sú náhradou terapie
True crime však nemožno považovať za liečbu ani náhradu odbornej pomoci. Výskum sledoval prevažne mladých dospelých s priemerným vekom 23,33 roka a zistené súvislosti automaticky nedokazujú, že kriminálny obsah spôsobuje lepšiu náladu.
Výsledky skôr naznačujú, že niektorí ľudia ho môžu používať spôsobom pripomínajúcim bezpečné vystavenie sa strachu: z pohodlia domova spoznávajú najhoršie scenáre, premýšľajú nad možnou obranou a získavajú pocit, že by ich skutočné nebezpečenstvo nezastihlo úplne nepripravených.
Krimi prípady aj na EMEFKA
Na EMEFKA ti pravidelne prinášame skutočné kriminálne prípady, ktoré svojou desivosťou prekonávajú aj filmové scenáre. Jedným z nich je príbeh kanadského farmára Roberta Picktona. Odsúdili ho za šesť vrážd, obžalovaný bol z 26 a sám sa mal chváliť ešte vyšším počtom obetí. Pozostatkov sa podľa vyšetrovania zbavoval na svojej prasacej farme.
Neobchádzame ani záhady, ktoré desaťročia znepokojujú Slovensko. Venovali sme sa napríklad vražde mladej medičky Ľudmily, ktorá sa chystala za svojím snúbencom, no na vlak už nenastúpila. Prípad rozdelil verejnosť a ani úvahy o jeho opätovnom otvorení v roku 2026 napokon nepriniesli očakávaný posun.
Okrem toho však u nás nájdeš aj kopu ďalších krimi článkov, ktoré sa zameriavajú aj na známych sériových vrahov, ako je napríklad Andrei Chikatilo, ale objavíš tu aj články o britskej rodine, ktorá zotročovala chudobných a skupine dôchodcov, ktorí sa rozhodli vykradnúť prísne strážený trezor.
