Obraz krvilačných satanistov, ktorí slúžia čierne omše a prinášajú ľudské obete, poznáme najmä z najrôznejších hororov. Hoci by sme viaceré satanistické spolky našli aj dnes, v drvivej väčšine prípadov ide o recesistov, provokatérov, prípadne ľudí, ktorí sa snažia svojským spôsobom poukazovať na pokrytectvo ostatných náboženstiev.

V 80. a 90. rokoch sa však v Amerike a niektorých častiach Európy začal šíriť strach. Hovorilo sa o tom, že dochádza k rituálnym vraždám, sexuálnemu zneužívaniu a fyzickému týraniu detí. Výsledkom bola morálna panika, ktorej podľahlo mnoho ľudí aj odborníkov, pričom mnoho rodín či pracovníkov škôlok skončilo pred súdom. Bolo ale na týchto divokých tvrdeniach niečo pravdy?

Začiatok

Tvrdenia o satanistických kultoch mali, pravdaže, svoj základ v náboženstve, konkrétne v kresťanskom učení. Mnohí ľudia dlho verili (a často aj dnes veria) v doslovný výklad Biblie, a teda aj v čarodejnice, démonov či Satana. Príbehy o čiernych satanistických omšiach a desivých ľudských obetiach či kanibalizme sa tradovali prakticky od vzniku kresťanstva.

Ako vyznávači Satana boli vtedy označovaní najmä Židia, čo súviselo so silným antisemitizmom danej doby a viedlo to k mnohým krvavým pogromom. Neskôr sa tieto tvrdenia objavili aj v 16. a 17. storočí, počas neslávne známych honov na čarodejnice. Pri nich inkvizícia údajné čarodejnice a kacírov obviňovala z podobných praktík.

Z tohto podhubia vyrástla aj satanistická hystéria v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Na samom počiatku stála kniha Michelle Remembers, ktorú napísala Michelle Smith so svojím manželom, psychiatrom Lawrenceom Pazderom. Vyšla v roku 1980 a obsahovala šokujúce tvrdenia o tom, že Michelle bola už od detstva zneužívaná satanistickou sektou. Na tieto udalosti si ale nevedela spomenúť, dokázala to len počas hypnotických sedení.