Detaily zo života prostitútok divokého západu a fungovania rozbujnených bordelov

Základným trópom filmov o divokom západe je šľapka stojaca pri bare v bielom sluttish outfite. Prostitúcia bola a bude vykorisťovateľská, ponižujúca, traumatizujúca, ale aj zárobkovo vďačná. Z nejednej začínajúcej stážistky číhajúcej na rohu sa stala úspešná a slávna bordelmama, o ktorej sa píše dodnes.

Divoký západ je termín označujúci západné štáty USA od konca občianskej vojny v roku 1865 až do prijatia posledného štátu (Arizona) do Únie v roku 1912. Len polstoročie trvajúca éra je plná ikonických príbehov a postáv, ktoré sa stali celebritami histórie najmä vďaka westernom.

Na divokom západe bolo všetko divoké a surové vrátane sexu. Niesol sa v duchu hesla zbohatnúť alebo sa nechať sa zabiť, ideálne oboje. Pozrime sa pod sukňu westernovým prostitútkam, na ich živobytie a výkaz pracovnej činnosti.

Šantenie v perinách od 25 centov po 10 dolárov

Ženy v tom čase mohli pracovať ako učiteľky, práčky, predavačky či úradníčky. No takýto džob bol slabo platený, a viaceré si v rámci prežitia zvolili prostitúciu, po ktorej bol vysoký dopyt. Ceny boli individuálne od 0,25 do 10 dolárov za číslo, čo možno prirovnať k dnešnému ekvivalentu 7 až 300 dolárov. Mnohé stihli denne uspokojiť aj 25 zákazníkov.

Prvotriedne kurtizány mali exkluzívnejšiu taxu od 50 dolárov (dnes 1 500 dolárov). Najlacnejšie 25-centové boli predovšetkým Číňanky, Afroameričanky a Indiánky, ktoré tiež išli na odbyt, keďže väčšina mužov boli chudobní robotníci. V pohraničných mestách pripadalo na každú slušnú ženu minimálne 25 prostitútok.

Napriek pomerne vysokým zárobkom veľa prostitútok zomrelo v chudobe. No ak bola vo svojom fachu dobrá a zároveň mala podnikavého ducha, dotiahla to až na post bordelmamy, ktoré mali okrem majetkov i prestíž. Titulovali sa oslovením madam.