Psychológovia to rozhodne nemajú v práci jednoduché. Na jednej strane ich môže hriať pri srdci to, koľkým pomáhajú, na strane druhej sa však musia zmieriť s tým, že niektorým pomôcť nedokážu. O to náročnejšie sa to vstrebáva, ak je pacientom dieťa. Títo psychológovia z Redditu k tomu majú čo povedať.
Na sociálnej sieti sa podelili o pacientov, kvôli ktorým definitívne stratili vieru v ľudstvo. Dôvodom však neboli pacienti samotní, ale ich rodičia, ktorí celý proces neuveriteľne komplikovali. Niektoré z ich príbehov sme zozbierali v dnešnom článku, no varujeme ťa. Na príjemné čítanie môžeš rovno zabudnúť.
1. Na začiatku svojej kariéry som pracovala v komunitnom centre. Jednou z mojich pacientiek bola 17-ročná slečna, ktorá mala 18-mesačnú dcérku a aktuálne bola v štvrtom mesiaci ďalšieho tehotenstva. Začiatky boli kostrbaté, no keď si ku mne vybudovala dôveru, prezradila mi, že ju jej otec posledné tri roky opakovane pohlavne zneužíva.
Jej matka mala problémy s drogami, takže bola zverená do výhradnej starostlivosti otca. Pokúšala sa celú vec nahlásiť na polícii, no keďže bola z malého mesta, kde sa všetci navzájom poznajú, nikto jej neveril. Povedali jej, že celú vec začnú prešetrovať, až keď podrobne opíše priebeh každého zneužitia za prítomnosti svojho otca. To bola podľa nich „skúška pravdy“.
Niekoľkokrát som prípad nahlásila príslušným autoritám a zakaždým ma poslali do hája. Nielenže jej nepomohli nájsť si iné bývanie, nikto nebol ochotný to ani začať prešetrovať. Nakoniec som spojila sily so svojou nadriadenou, našli sme zahraničnú agentúru, ktorá pomáha obetiam pohlavného násilia, a tak sa nám ju podarilo dostať aj s deťmi do bezpečia. V tom čase už mala 18. Odvtedy uplynulo vyše 20 rokov a ja na ňu stále často myslím. Verím, že je v poriadku.
2. Mala som vyšetriť dieťa a dať súdu odborný posudok. Zistila som, že matka „prenajímala“ svoju najstaršiu dcéru svojim kamarátom. Dievča malo 15 rokov. Tvrdila jej, že to musí robiť, inak jej súrodenci ostanú hladní a bez strechy nad hlavou. To nemohlo byť vzdialenejšie od pravdy – matka väčšinu „zarobených“ peňazí minula na drogy a alkohol.
V tom čase mali s otcom striedavú starostlivosť. Bol to práve on, ktorý im nakupoval jedlo, lebo vedel, že by inak všetky jeho deti ostali hladné. Napriek môjmu naliehaniu súd rodičovské práva matke neodobral. Sudca dospel k záveru, že nie je jasné, či matka vedela, že „prenajímanú“ dcéru jej kamaráti pohlavne zneužívajú, alebo nie. Do dnešného dňa mám ťažké srdce ako na tú mater, tak aj na toho sudcu.
3. Matka prišla s dieťaťom, ktoré malo problémy v škole. Vraj sa zle učí. Na prvý pohľad mi bolo jasné, že ide o tzv. FAS, teda fetálny alkoholový syndróm. Spýtala som sa matky, či počas tehotenstva konzumovala alkohol, a ona bez zaváhania pritakala. Povedala som jej, že presne to je koreň problému. Otrávene odsekla: „Mne je jedno, čo to spôsobilo. Vyriešte to.“
4. V minulosti som pracovala s deťmi v pestúnskych rodinách. Doteraz si spomínam na 10-ročné dievčatko, ktoré bolo obeťou niekoľkonásobného pohlavného zneužitia zo strany svojho nevlastného otca. Pozitívnou správou bolo, že si skvelo sadla so svojou pestúnskou rodinou a chcela s nimi ostať. Negatívnou správou bolo, že jej pridelený pracovník zo sociálky bol značne proti.
Držal sa starého známeho „dieťa musí ostať s matkou“. Robil všetko preto, aby sa malá vrátila do domácnosti, v ktorej okrem jej mamy žije aj muž, ktorý ju opakovane znásilnil. Vtedy som pochopila, že sociálnoprávna ochrana detí nie je vždy na strane dieťaťa. Nemohla som uveriť vlastným očiam.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
