5. Mala som pacientku v predpubertálnom veku. Jej zákonný zástupca neustále žiadal výpisy zo sedení, aby videl, ako „sa jej darí“. Podľa môjho názoru si len chcel byť istý, že nepovie niečo, čo ho vykreslí v zlom svetle. Malú opisoval ako drzú a nevychovanú, pritom na sedeniach so mnou to bolo jedno úžasné dieťa. Keď som mu výpisy vydať odmietla (pretože je to, mimo iné, nelegálne), našiel jej inú psychologičku.
6. Dané dieťa nebolo mojím pacientom – jeho sestra áno. Prostredníctvom nej som sa dozvedela, ako príšerne s ním rodičia zaobchádzajú. Okamžite som to nahlásila príslušným orgánom, no neskoro. Na druhý deň sa ku mne dostala správa, že zomrelo. Bolo to traumatizujúce, a hoci už ubehlo šesť rokov, stále ten prípad neviem dostať z hlavy.
7. Jeden čas ku mne na rodinnú terapiu chodil muž so svojimi troma deťmi. Pred všetkými priznal, že jeho posledné dieťa (dcéra) bola nehoda – so ženou chceli len chlapcov. „Na potrat už ale bolo neskoro,“ vyhlásil. Najhoršie na tom bolo, že dcéra ani brvou nemihla. Bolo zjavné, že to nepočuje po prvýkrát. Na rodinnú terapiu chodili pravidelne, lebo ich dcéra mala samovražedné myšlienky a „nikto nevedel prečo.“
8. Neskutočne milá baba v pubertálnom veku, ktorú za mnou doniesol jej otec. Matka si nejaký čas dozadu zbalila veci, nechala mužovi na krku dve deti a odišla žiť kamsi do psej matere so svojím spirituálnym guru. Dcéra to nevzala dobre, začala mať vtieravé myšlienky o tom, že niekomu ublíži, a veľmi ju to desilo. Vyhľadať psychológa bol jej nápad.
Chcela som ju tuho objať, namiesto toho som ju však len pochválila, že sa k takému kroku vôbec odhodlala. Zistili sme, že spĺňa kritériá schizoafektívnej poruchy. Vysvetlila som otcovi, o čo ide, že bude musieť navštíviť psychiatra, začať liečbu a všetko bude dobre. Jej sa uľavilo, otcovi sa uľavilo a všetko vyzeralo dobre… až dokiaľ sa do toho nezačala montovať jej matka.
Po prebratí zo svojho spirituálneho delíria mi nahnevane zavolala s tým, ako sa vôbec opovažujem pchať do jej dcéry lieky! Vraj či som niekedy počula o prírodných doplnkoch a esenciálnych olejoch. Začala sa mi vyhrážať zlou recenziou na Googli, a keď to so mnou nepohlo, tak aj trestným oznámením. Len si na to spomeniem a už zase idem do vývrtky.
9. Pracovala som s 15-ročnou slečnou, ktorá trpela poruchou príjmu potravy. Bolo to natoľko zlé, že ju pár mesiacov dozadu hospitalizovali s poškodením vnútorných orgánov. Išla som s ňou a jej mamou na večeru (dcéra bola hospitalizovaná u nás na klinike a mama sa k nám rozhodla pridať) a neverila som vlastným očiam.
Jej matka strávila celú večeru počítaním jednotlivých zrniečok ryže, aby vedela do bodky presne vyrátať, koľko kalórií zjedla. Keď som ju požiadala, aby s tým okamžite prestala, protestovala slovami: „Musím si predsa dávať pozor na svoju figúru!“ Ostala som v nemom úžase. Naozaj netuším, prečo má jej pubertálna dcéra problémy s jedlom.
Čítaj ďalej: Mama ma vychovala ako anorektičku. Slovenka rozpráva o detstve s matkou trpiacou poruchou príjmu potravy
