Developeri okolo nich vybudovali sídliskové peklo: Rodina sa však pozemku naďalej nevzdáva

Jeho cena za roky vystúpila do astronomických výšok.


Rodina Zammitovcov z predmestia metropolitného mesta Sydney je symbolom tvrdohlavosti voči urbanistickej expanzii. Ich päťakrový pozemok zostal nedotknutý, zatiaľ čo okolo neho vyrástla hustá rezidenčná štvrť The Ponds. Kým všetci susedia svoj pozemok predali, oni odolali, hoci ponuky údajne presiahli 60 miliónov dolárov. Web Realestate píše, že sa teraz dostali do centra kritiky za niečo veľmi nečakané.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Dlho boli vnímaní ako ľudoví hrdinovia – obyčajná, i keď trošku súkromnícka rodina, ktorá desaťročia hovorila „nie“ veľkým peniazom aj tlaku developerov. V čase, keď väčšina ľudí ťažko našetrí na zálohu, pôsobili ako vzácny symbol odporu voči homogenite a bezduchému rastu. Okolo ich pozemku vyrástli stovky bytoviek, menších domov a ich pozemok vyzerá, akoby bol vytrhnutý z akejsi rozprávky od Tima Burtona.

Dnes sa však ich obraz mení. A dôvodom nie sú peniaze ani plánovacia politika. Ide o trávnik. Obrovský zelený koberec bez jediného stromu začal na sociálnych sieťach vyvolávať kritiku. Ľudia ich pozemok označujú za sterilný, bez života a esteticky neúnosný.

Kritika zo strany milovníkov zelene

„Ani jeden strom. Dystopická predstava záhrady,“ napísal jeden užívateľ na Facebooku. Iný pridal: „A oni za celé roky nevysadili ani jediný strom? Úbohé.“ Komentáre odrážajú posun v hodnotách – dnes už nejde len o to, či si majiteľ zachová pôdu, ale aj o to, či prispieva k spoločnému dobru.

V čase klimatickej zmeny a prehrievania miest sa stromy stali morálne dôležitým prvkom záhrady. Zároveň sú symbolom identity a biodiverzity v prostredí, kde uniformita prevláda. Rodina Zammitovcov však naďalej kosí svoj trávnik a platí dane – a tvrdí, že to stačí.

Napriek kritike majú aj obrancov. „Poznám Joea Zammita, skvelý človek,“ napísal jeden podporovateľ. „Je to ich pôda, ich právo. Stromy netreba, vtáky a hmyz aj tak z týchto štvrtí dávno zmizli.“ Spor je teda aj kultúrnym konfliktom – medzi individuálnym právom a kolektívnym očakávaním.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Mohlo by ťa zaujímať:

Ľudia v tomto meste žijú doslova ako krtkovia. Prečo majú svoje domovy pod zemou?

Boj o pozemok naďalej pokračuje

Nehnuteľnosť medzitým stále rastie na hodnote, hoci dáta ukazujú, že ceny domov v okolí klesli za posledný rok o 2,5 percenta. Aj preto sa špekuluje, že ďalšie zvyšovanie ponúk už nepríde. Zatiaľ však developeri neprestávajú klopať na dvere.

Matka rodiny, Diane Zammit, ešte vlani pre médiá priznala, že okolie sa zmenilo na nepoznanie. „Kedysi tu boli farmy a malé červené domčeky. Každý dom bol iný a všade bolo miesto. Teraz už nie. Už to nie je to isté,“ povedala.

Príbeh Zammitovcov tak zostáva otvorený. Z kedysi oslavovaného odporu sa stala kontroverzia. A otázka visí vo vzduchu: je súkromný pozemok v meste, ktoré bojuje s hustotou zástavby a horúčavami, ešte stále súkromný? Vyzerá to tak, že pozemok sa bude predávať už naveky.


REKLAMA
Šimon Patkoš
Svoju písaciu púť som začal už na strednej škole, no do sveta textu som sa naplno ponoril počas štúdia filmovej scenáristiky a dramaturgie na vysokej škole. Najviac sa vo svojich článkoch venujem filmovým témam, no nepohrdnem ani originálnymi historicko-kuriózno-krimi príbehmi.Okrem písania sa venujem ilustrácii a literárnej tvorbe. A aby sme si lepšie rozumeli — najlepšia vec na svete sú dve hodiny strávené v poloprázdnom kine pri dobrom filme.
Najčítanejšie
Podobné