Cez víkend bude na Slovensku v mnohých dedinách poriadne veselo. Ľudia sa budú zabávať, piť a tancovať, ale aj smútiť. Údajne už v 9. storočí za čias Veľkej Moravy sa u nás používal termín mjasopust – koniec jedenia mäsa pred pôstom. V Česku sa pomenovanie zachovalo dodnes ako masopust, Slováci prebrali nemecký názov fašiangy z nemeckého der Fasching.
Ako píše portál RadímeAKO, fašiangy sa začínajú na sviatok Troch kráľov, čo je 6. január. Fašiangová nedeľa v tomto roku pripadá na 20. február 2023, fašiangový pondelok na 21. február 2023 a fašiangový utorok vychádza na 22. marca. O deň neskôr nasleduje Popolcová streda.
Šišky, alkohol, miestni hasiči a bitky
Fašiangové zvyky a tradície majú silné korene aj na dedinách v okolí Žiliny. Väčšinou sa o ne starajú miestni hasiči, mnohí z nich sú prezlečení za masky, ktoré putujú v sprievode celou obcou. Klopú na dvere, pýtajú slaninu a volajú do tanca. Najdôležitejšia je dobrá nálada, ktorá ťa má sprevádzať aj zvyšok dňa.
Nesmie chýbať fašiangová zábava v kultúrnom dome, kde sa dokáže atmosféra poriadne vygradovať rôznymi smermi. Väčšinou sa nalieva len niekoľko druhov alkoholu, ktoré by si spočítal na jednej ruke. Ak viac, môžeme hovoriť o luxuse. Samozrejme, záleží od dediny a prístupu tamojších.
Najťažšou skúškou pre domácich obyvateľov býva zistenie, že sa v ich kulturáku objavili ľudia, ktorých nepoznajú. V takom prípade existujú len dva scenáre – vrúcne privítanie alebo potenciálna bitka. Pri druhej možnosti sa aj pomaly zabudne, že treba pochovať basu. Darmo, bitka je (pre niekoho) atraktívnejšia. Veľa drámy, málo spomienok, ráno opica – o rok repete.
Prečo slávime fašiangy?
V skratke ide o oslavy predjaria, no pôvod fašiangových osláv vychádza až z tradícií rímskeho náboženstva. Zvyky a taktiež masky pramenia z predkresťanských slovanských obradov a osláv konca zimy. Podobajú sa na ruský sviatok, ktorý sa označuje ako Maslenica.
Na tieto ľudové oslavy neskôr nadviazala aj cirkev. Hoci sa ju najskôr skúšala neúspešne potlačiť, neskôr si tradíciu prevzala a prispôsobila podľa svojho. V Čechách a aj na Slovensku majú fašiangy dlhú tradíciu, ktorú dokladajú písomné záznamy z 13. storočia.
Fašiangy v minulosti symbolizovali čas hodovania a pôžitku medzi dvoma rôznymi pôstnymi dobami. Ľudia sa mali poriadne najesť aj napiť, to sprevádzali zábavy, zabíjačky, oslavy, ale aj svadby. Potom nasledoval 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý mal značiť presný opak. Fašiangové obdobie sa v minulosti začínalo už po sviatku Troch kráľov, v súčasnosti ich oslavujeme až v priebehu posledných troch dní.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
