Zamýšľal si sa niekedy nad tým, ako sa filmy dostávajú do kina? Ako funguje distribúcia a čím všetkým musí film prejsť od natočenia až po finálne premietanie v kine? Spoločnosť CinemArt SK patrí medzi popredné distribučné spoločnosti na Slovensku a v tomto rozhovore nám odpovedala na mnohé takéto otázky. CinemArt SK od roku 2016 zastupuje veľké zahraničné filmové štúdiá ako Universal, Paramount Pictures, 20th Century Studios, DreamWorks Animation, Marvel Studios, ale aj Walt Disney Studios.
Okrem toho sa však podieľa aj na uvádzaní domácich a koprodukčných projektov. Do kín priniesli obrovský hit ČERNÁK, ale aj jeden z najlepších hororov za posledné roky – Nosferatu. Divákom teda prinášajú širokú škálu filmov najrôznejších žánrov a v tomto rozhovore nám porozprávali aj o tom, ako fungujú preklady názvov filmov, ako sa pracuje s dabingom, aké anomálie sa v slovenskom distribučnom priestore objavujú, a o mnohých ďalších témach.
Aké faktory vás motivujú meniť názov filmu pri preklade?
V prvom rade ide o anglické výrazy, ktoré sú do slovenčiny nepreložiteľné. Pri veľkých štúdiových filmoch sa s tým stretávame pomerne často. Ďalším dôležitým faktorom je lokálny kontext. Ak má originálny názov význam špecifický pre americkú kultúru, snažíme sa nájsť ekvivalent, ktorý bude fungovať aj u nás. Niekedy sa zároveň usilujeme názvom naznačiť žáner filmu.
Napríklad pri filme A Complete Unknown sme sa rozhodli pridať meno Boba Dylana, aby bolo hneď jasné, že ide o biografiu hudobnej legendy. Takýchto prípadov je viac.
Pomáha vám s prekladom samotné štúdio alebo dabingové štúdio? Ako to prebieha?
Štúdiá nám niekedy určia, že názov musí byť doslovným prekladom. Ak to nie je možné, vysvetľujeme im naše dôvody a navrhujeme alternatívy. Často máme k dispozícii len stručnú synopsu filmu, takže až po internom brainstormingu prídeme s návrhom, ktorý následne obhajujeme pred štúdiom.
Niekedy nám návrh schvália, inokedy trvajú na doslovnom preklade. Celý proces môže byť zdĺhavý, pretože štúdiá riešia preklady s desiatkami krajín naraz.
Máte príklad, keď ste sa so štúdiom dlhšie dohadovali o názve?
Jeden z nedávnych prípadov je film Drop od Universal Studios, ktorý odkazuje na funkciu v iPhone. Štúdio chcelo ponechať originálny názov, no výraz drop nie je v slovenčine bežný. Až po pozretí filmu sme našli vhodnú alternatívu – Zabitý večer, ktorá vystihuje dej a zároveň naznačuje, že ide o triler.
Aký bol podľa vás najzvláštnejší preložený názov?
Spomenul by som nemeckú sériu Fakjú pán profesor, pôvodne Fack ju Göhte. Tento názov by na Slovensku nefungoval. Hoci Fakjú pán profesor znie trochu kostrbato, film mal obrovský úspech a názov k tomu určite prispel.
Ktorý názov bol najnáročnejší na preklad?
Banshees of Inisherin bol výzvou. Inisherin je malý írsky ostrov a banshees sú bytosti z írskeho folklóru. Tento koncept je v slovenčine nepreložiteľný, preto sme zvolili Duchovia Inisherinu. Na internete sa spustila diskusia, v ktorej nás kritizovali za nepresnosť. No pri prekladoch názvov hrá rolu množstvo faktorov, čo si bežní diváci často neuvedomujú.
Máte ďalšie príklady zaujímavých prekladov?
Napríklad Captain America: Brave New World sme preložili ako Kapitán Amerika: Prekrásny nový svet. Niektorí diváci kritizovali, že brave znamená odvážny, nie prekrásny, ale názov odkazuje na román Aldousa Huxleyho, ktorý je v slovenčine známy pod týmto prekladom.
Film Wicked zas dostal názov Čarodejka. Chceli sme to preložiť ako Čarodejnica, avšak štúdio to zamietlo, pretože v spätnom preklade nebolo prípustné použiť slovo Witch. Wicked je v tomto kontexte nepreložiteľné a Čarodejka síce znie ako čechizmus, no bol to najlepší možný kompromis. Veľakrát musíme preklad konzultovať s jazykovedným ústavom.
Špecifický prípad bol aj Ruby Gillman, Teenage Kraken, ktorý sme preložili ako Krakenteena Ruby. Aj tu bolo hľadanie vhodného ekvivalentu výzvou.
Stretávate sa so sťažnosťami na preklad názvu filmu?
Samozrejme, ako pri všetkom na internete.
Ako to vyzerá s dabingovými štúdiami na Slovensku? Je ich viac? Zameriavajú sa na konkrétne žánre?
Na Slovensku pôsobí viacero dabingových štúdií, no nešpecializujú sa na konkrétne žánre. Spolupracujeme s viacerými, pričom ak ide o pokračovanie filmu, štúdiá trvajú na konzistentnosti. To znamená, že oslovujeme to isté štúdio a postavy dabujú tí istí herci.
Proces schvaľovania hercov je však zdĺhavý, pretože o obsadení nerozhodujeme my, ale samotné filmové štúdio v Amerike. Často sa stáva, že aj keď si myslíme, že určitý herec je pre danú postavu ideálny, štúdio má iný názor. Dabingové obsadenie je obzvlášť prísne kontrolované pri animovaných filmoch, najmä ak sú určené pre deti.
Ako prebieha výber dabingových hercov?
Najprv sa posielajú hlasové skúšky, kde dabingový herec nahovorí niekoľko replík. Štúdio nám následne pošle zoznam vybraných hlasov a v spolupráci s nimi sa rozhodne, kto dostane konkrétnu rolu. Niekedy sa však stane, že už po začatí dabingu dôjde k preobsadeniu. Aj preto sa môže stať, že v traileri zaznie iný hlas ako vo finálnej verzii filmu.
Prečo sa na Slovensku nedabuje toľko trailerov ako v Česku?
Je to historická záležitosť. Slovenský dabing nemal medzi divákmi vždy dobrú povesť, zatiaľ čo český bol dlhodobo vnímaný ako kvalitný. Táto situácia sa však postupne mení.
Videli sme to napríklad pri filme Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva, ktorý bol prvou dabovanou marvelovkou. Spočiatku sme čelili obavám divákov, že dabing nebude fungovať, no napokon sa ukázalo, že to bol správny krok. V kinách si viac ľudí vybralo dabovanú verziu než titulkovanú.
Vo veľkých mestách síce stále dominujú titulky, no v regiónoch je dabing mimoriadne populárny. Preto dabujeme všetky marvelovky a veľkofilmy ako Top Gun, Mission: Impossible či Avatar. Na druhej strane, dabovanie každého traileru by bolo finančne náročné.
Pri menších filmoch, ktoré nie sú blockbustermi, rozhodujú financie. Ak je film určený dospelému publiku, trailery zostávajú s titulkami. Český trh je väčší, takže si môže dovoliť dabovať aj trailery – náklady sú rovnaké, no zisky v Česku sú vyššie. Je to teda kombinácia ekonomických a historických faktorov.
Ako dlho trvá nadabovanie trojhodinového filmového eposu, ako napríklad Avatar?
Niekedy aj niekoľko mesiacov. Dabovanie je zdĺhavý proces, obzvlášť pri filmoch s pesničkami, ako sú muzikály. Napríklad film Wicked sme dabovali približne tri mesiace.
Ako prebieha distribúcia filmu? Musíte ho získať alebo vám ho štúdiá aj ponúkajú?
Zastupujeme veľké filmové štúdiá ako Disney, Universal, Paramount, Marvel a ďalšie, takže s nimi máme dlhodobú spoluprácu. To, čo vychádza vo svete, sa na 90 % uvádza aj na Slovensku. Okrem toho kupujeme nezávislé filmy na európskych festivaloch a filmových marketoch. Podieľame sa aj na produkcii českých a slovenských filmov, čím si vyskladáme kompletný distribučný plán na celý rok.
Pri štúdiových tituloch sú niektoré filmy automaticky zaradené do distribúcie, no pri iných si nie sme istí ich potenciálom. V takých prípadoch si ich pozrieme a podáme štúdiu report s odhadom, či by mali ekonomický zmysel pre náš trh.
Ako funguje moderná filmová distribúcia? Posielate digitálne kľúče na filmy alebo je systém iný?
Okrem titulkovania, dabingu, reklamy a marketingu zabezpečujeme aj plánovanie a programovanie kín. Spolupracujeme so všetkými kinami na Slovensku.
Filmy posielame väčšine kín digitálne cez zabezpečené servery alebo virtuálne disky. Niektoré menšie kiná však stále fungujú na fyzických harddiskoch, na ktorých sú filmy nahraté. Každý film je zakódovaný a ku každému sa posielajú časovo obmedzené prístupové kódy.
Ktorý film vás na Slovensku prekvapil úspechom? A, naopak, ktorý bol sklamaním?
Prekvapil nás film Five Nights at Freddy’s, a nielen nás, ale celý svet. Keďže patríme k staršej generácii, nevedeli sme, aká silná značka to je. Každý týždeň odhadujeme, aké výsledky budú mať filmy v kinách, no nikto nečakal, že práve tento film dopadne tak dobre. Podobne nás prekvapili aj horory Smile a M3GAN, ktoré dosiahli mimoriadne vysoké čísla. Na Slovensku horory jednoducho fungujú.
Prekvapil nás aj domáci film Invalid. Vedeli sme, že je dobrý, ale netušili sme, že priláka také množstvo divákov. Rovnako aj The Northman zaznamenal nečakaný úspech.
Na druhej strane nás sklamal neúspech filmu Babylon. V tom období sa začal trend dlhých filmov, a zdá sa, že diváci na to ešte neboli pripravení.
Aký je rozdiel medzi programovaním veľkých a malých kín?
Veľké kiná v nákupných centrách fungujú na centralizovanom systéme, majú vlastné marketingové tímy a propagujú filmy omnoho intenzívnejšie. To nám uľahčuje prácu, pretože pokrývajú celé Slovensko.
Malé kiná fungujú individuálne – závisí to od konkrétnych ľudí, ktorí ich spravujú. Niekde majú šikovných ľudí na programe, ktorí robia skvelú prácu, no ak ide o kultúrne centrum, ktoré premieta len párkrát do týždňa, systém funguje inak. Stáva sa aj to, že menšie kiná niektorý film vôbec neodohrajú, ak sa naň nepredá dostatok lístkov.
Aké druhy filmov sú na Slovensku distribučne najúspešnejšie?
Návštevnosť filmov na Slovensku, samozrejme, kopíruje celosvetové trendy, takže úspešné filmy/blockbustery, ktoré sú úspešné v Amerike, idú veľmi dobre aj na Slovensku, ale takou slovenskou špecialitou sú horory, tie idú často u nás lepšie ako v iných krajinách, dá sa teda povedať, že sme krajina hororov.
Kedysi platilo, že ak nešlo o romantickú komédiu, domáca tvorba mala problém prilákať divákov. Dnes sa však darí aj iným žánrom, ako napríklad ČERNÁKOVI alebo minuloročnému hitu MIKI, alebo dokonca aj pôvodnej slovenskej komédii Invalid, ktorá bola mimoriadne úspešná napriek tomu, že na Slovensku sa veľa komédií nenatáčalo, ako napríklad v Čechách.
Samozrejme, dôležitou súčasťou trhu sú aj komiksové filmy, najmä Marvel. Hoci v posledných rokoch Marvel zaznamenal pokles, veríme, že sa mu opäť podarí prilákať masového diváka.
Existujú na Slovensku distribučné anomálie? Pozerajú Slováci niečo viac než zvyšok sveta?
Najväčšou anomáliou je popularita hororov. Slovenskí diváci ich sledujú viac ako priemerný európsky divák.
Zaujímavé rozdiely sú aj v ratingoch filmov – Slovensko má prísnejšie vekové obmedzenia než Česko. Určite máme prísnejší systém prístupnosti, ako je Českej republike, viac menej každý film v ČR má o jeden stupeň slabší rating, ako je to na Slovensku. Na Slovensku sa v poslednom čase naozaj objavilo oveľa viac filmom s ratingom 18+.
Napríklad Marvel film Deadpool a Wolverine mal v Čechách rating 15+, u nás to bolo 18+, samozrejme, Marvel filmy priťahujú vo veľkej miere tínedžerov a mladých ľudí pod 18 rokov, takže pri tomto filme sme stratili dosť výraznú časť divákov, ktorí sa na film nedostali. Mali sme informácie, že hlavne mladí ľudia blízko českých hraníc cestovali na film do Čiech, aby si ho mohli pozrieť.
Treba však povedať že miera vulgarizmov v tomto filme bolo naozaj intenzívna, a myslíme si, že rating 18+ bol určite opodstatnený. Slovenský dabing pre film Deadpool a Wolverine považujeme za jeden z najlepších slovenských dabingov filmov tohto žánru.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré!
