Vysoká hra patriotov
Keď štúdio Paramount pracovalo na adaptácii románu Toma Clancyho, autor predlohy sa nezdržal verejnej kritiky. Filmárom vyčítal, že scenár sa len v minimálnej miere drží jeho diela a tiež sa prejavila jeho povestná obsesia autentickým vyobrazením techniky a postupov ozbrojených a spravodajských zložiek.
Clancy bol s filmom natoľko nespokojný, že zvažoval svoje odstúpenie od projektu. Paramount sa tento požiar rozhodol hasiť niekoľkými stretnutiami, počas ktorých sa mu podarilo uzavrieť mier s iritovaným spisovateľom. Autorovi predlohy sa pozdával hrubý strih filmu, ktorý videl pred jeho premiérou. Hoci išlo o v podstate originálny príbeh, ktorý mal s knihou len málo spoločného, Clancy ocenil spôsob, akým je vyobrazená práca CIA.
V ako vendetta
Dystopický triler z roku 2005 je adaptáciou komiksu Alana Moorea a Davida Lloyda z 80. rokov. Príbeh o odpore proti totalitnej vláde, ktorá ovládla Britániu, spopularizoval masku Guya Fawkesa ako symbol boja za slobodu a postaral sa o to, že si veľa čudných chlapíkov malo čo dať na profilovku na Facebooku.
Kým Lloyd považoval film za celkom fajn, Moore mal celú sériu výčitiek. Adaptácia vraj ignoruje ústredný konflikt medzi anarchizmom a fa**zmom a venuje sa skôr súčasnej americkej politike. Podľa Moorea sú fa**sti vo filme príliš mäkkí a nie je naplno znázornená ich krutosť. Kým hlavný protagonista V v komikse ide za svojimi cieľmi „cez mŕtvoly“, vo filme predstavuje hrdinskú postavu ochraňujúcu nevinných.
Osvietenie
Ikonická adaptácia diela Stephena Kinga patrí k najznámejším hororovým príbehom všetkých čias. Filmu Stanleyho Kubricka z roku 1980 sa však dá mnohé vyčítať. Mnohí diváci si všimli, že Jackovi po príchode do hotela Overlook začne akosi instantne hrabať, čím film prichádza o dramatický motív v podobe postupného prechodu k šialenstvu.
Rovnaký názor na vec mal aj Stephen King: „V knihe je dejová línia, kde je vidieť, ako sa Jack Torrance snaží byť dobrým, avšak kúsok po kúsku sa približuje k šialenstvu. Keď som pozeral film, tak som videl, že Jack je šialený už od prvej scény.“ Aj toto je možno dôvod, prečo bolo Osvietenie opätovne adaptované v minisérii z roku 1997, ktorú mnohí považujú za vernejšiu predlohe.
Solaris
Sovietsky psychologický sci-fi film z roku 1972 vznikol podľa knihy poľského spisovateľa Stanisława Lema. Jablkom sváru medzi Lemom a režisérom Andrejom Tarkovským sa stala ústredná idea, ktorú sa snažili týmto príbehom vyrozprávať. Kým Lem skúmal hranice ľudského poznania – čo ak človek natrafí na niečo, čo nedokáže kognitívne spracovať? – Tarkovskij sa venoval skôr analýze ľudskej morálky.
„Tarkovskij chcel ukázať, že kozmos je odporný a nepríjemný, zatiaľ čo Zem je krásna. Ja som však písal o tom, že človek je v kozme postavený pred fenomén, ktorý ho presahuje a núti ho prehodnotiť všetko, čo vie,“ povedal Lem, ktorý film kritizoval až do svojej smrti. Podľa jeho slov sovietsky režisér nenatočil Solaris, ale „Zločin a trest vo vesmíre“.
