Ak je vašim jediným poslaním prilákať ľudí do kín, nikto vám nestojí nad plecom a nehovorí, nakoľko môže byť plagát, ktorý kreslíte, vymyslený a čo je už naozaj cez čiaru. A to bolo koniec koncov to jediné, čo ľudí v kinematografickom priemysle zaujímalo, keď prišlo na 80. či 90. roky minulého storočia a obyvateľov Ghany. Plagáty nemali slúžiť na to, aby vám predali reálnu predstavu o tom, čo od filmu môžete očakávať – to by bolo až príliš jednoduché a plytké, no nie? Namiesto toho slúžili len ako lákadlo a to, že scény na nich zobrazené majú s originálom spoločné skutočne len najzákladnejšie minimum, išlo bokom.
Takýmto štýlom vznikli aj tieto ilustrované filmové pútače, ktoré maľovali umelci z Ghany, aby prinútili ľudí ísť do kina (i keď kino je možno vcelku prehnané vyjadrenie toho, o čo v realite šlo – čiže pár radov stoličiek pod holým nebom, plynom poháňaný generátor a televízor s videorekordérom). Umelci teda mohli naplno popustiť uzdu fantázie, vyhrať sa so svojou šikovnosťou a ponúknuť ľuďom len to, čo by chceli vidieť (a nie to, čo sa hollywoodska produkcia rozhodla natočiť). Kreativite sa medze nekládli a vlastne jediná podmienka, ktorú výsledné dielo muselo spĺňať, sa týkala jeho veľkosti – obrázok sa musel zmestiť na jedno 50-kilogramové vrece s múkou alebo dve prišité k sebe. Inak mali ilustrátori voľnú ruku, pod ktorou vznikli – pre nás, ktorí sme originálne filmy videli – skutočne humorné záležitosti.
Zdroj: cnn.com, eatliver.com
Titulná fotka: flickr.com, flickr.com
