Katarína Žiak je známa svojimi krásnymi, ručne robenými šperkami, ktoré vznikajú v jej dielni na strednom Slovensku. Mnohé z nich sú inšpirované folklórom a ľudovými motívmi, vďaka čomu sú doslova neprehliadnuteľné. Jej talent nie je neznámy ani v zahraničí. Šperky z Katkinej dielne sa pravidelne objavujú v zahraničných magazínoch a redaktori britského Vogue zaradili jej šperky do niekoľkých vydaní.

Katka vyštudovala učiteľstvo výtvarného umenia na univerzite a v súčastnosti má 20 tematických kolekcií z chirurgickej ocele so zlatou povrchovou úpravou. Opýtali sme sa jej na jej postoj k ľudovej kultúre a tradíciám. Prezradila nám aj to, ako jej šperky vznikajú a odkiaľ čerpá inšpiráciu.

Máš viacero kolekcií, ktoré sú úzko späté s tradičnými slovenskými vzormi, čipkou alebo maľbami, ktoré sú súčasťou ľudovej kultúry. Ako vznikajú nápady na takéto kolekcie?

Nápady na nové veci prichádzajú stále, niekedy je za vznikom kolekcie cielený výskum, inokedy náhoda. Niečo navrhnúť je jednoducho zaujímavý proces. Inšpirujem sa vzorom, samotnou technikou alebo niekedy aj príbehom, ktorý dané ornamenty sprevádzajú.

Takéto vzory ďalej štylizujem do novej modernej podoby. Ale mnohokrát sa stane, že počas tvorby jednej kolekcie vzniknú aj úplne iné vzory, ktoré ani neboli v pláne, alebo rovno ďalšia kolekcia. 

Študuješ takéto vzory a motívy v literatúre? Prípadne, ako sa k nim zväčša dostaneš?

Zaujímam sa o históriu, zbieram staré knihy, ktoré sú venované ľudovej kultúre a ornamentike. Je to pre mňa typické, staré knihy milujem. Sú pre mňa zdrojom vedomostí, ale aj nápadov.

Navštevujem múzeá, výstavy, galérie, ale aj regióny, kde sa snažím získať čo najviac informácií, aby som mohla byť autentická. Preto je pre mňa výskum, ktorý predchádza kolekcii, ktorá má byť inšpirovaná ľudovou tradíciou, dôležitý. 

Ktoré z tvojich šperkov patria medzi najpredávanejšie? Predávaš tieto doslova slovenské šperky aj do zahraničia?

Svoju tvorbu som predstavila verejnosti pred tromi rokmi. Začala som na slovenskom trhu, ale v súčasnosti pociťujem záujem o „slovenské šperky“ aj zo zahraničia, čo ma veľmi teší. Takže áno, časť šperkov putuje aj za hranice.

Ťažko určiť, ktoré vzory sú najpredávanejšie, keďže v súčasnosti mám 20 tematických kolekcií, ktoré obsahujú viac ako 350 vzorov v rôznych veľkostiach a farebných prevedeniach. Záujem o vzory šperkov sa stále mení, niekedy ženy uprednostňujú kvetinové motívy, inokedy geometriu. Málokedy sa stane, že za mesiac posielam viackrát ten istý vzor. Objednávky sú rozmanité, podobne ako ľudia. 

Ako vnímajú tvoje šperky ľudia, ktorí sú spätí s ľudovou kultúrou?

Verím, že pozitívne, pretože sa pri navrhovaní šperkov snažím rešpektovať ľudovú kultúru. Myslím to tak, že keď sa pri tvorbe inšpirujem ľudovými motívmi, vždy si danú tému poctivo naštudujem (históriu, techniku výšivky/maľby atď.). Jednoducho sa snažím prebádať všetko, čo s danou témou súvisí, aby boli moje inšpiračné materiály presné.

Dané regióny a hlavne ľudí, ktorí sa aj v dnešnej dobe venujú remeslu, aj osobne navštívim. V súčasnosti sa často stáva, že ľudia nosia na tričkách ornamenty, o ktorých si mylne myslia, že sú naše slovenské. Preto si myslím, že mať autentické zdroje je základ, ak chcem vytvoriť šperk, ktorý má síce novú podobu, ale dýcha z neho história. 

Momentálne sa mnoho ľudí venuje tvorbe šperkov s folklórnymi motívmi. Už sa ti stalo, že by niekto kopíroval tvoje nápady?

Pravdupovediac, snažím sa ísť vlastnou cestou, nenechám sa ovplyvniť inými tvorcami alebo tým, čo je aktuálne v móde. Tvoriť ma jednoducho baví. Ak sa niekto inšpiruje z rovnakého historického zdroja, môže dôjsť k určitej podobnosti.

Ale moje vzory sú aj napriek tomu iné, pretože do nich vždy vkladám niečo vlastné. Snažím sa tvoriť šperky, ktoré majú „dušu“, zo starého vytváram niečo nové a nesie to môj rukopis.

Ak niekto nemá dostatok vlastnej tvorivosti a napodobňuje iných, je to jeho škoda. Ako proti tomu bojovať? Neviem, či to má v dnešnej uponáhľanej dobe zmysel, radšej treba ďalej poctivo pracovať, veď pravda sa nakoniec ukáže.

Hlavné  je podľa mňa nenechať sa negatívne ovplyvniť a znechutiť. Verím, že ľudia za tri roky už moju prácu poznajú a vedia, že je to poctivý slovenský výrobok. Mojou prioritou je zaujímavý dizajn, ale aj vysoká kvalita. Myslím, že práve to je to, čo rozhodne a čo ľudia uprednostnia. 

Ako vnímaš, že sa z ľudových vzorov stal doslova trend a nájdeš ich aj na oblečení vo fast fashion obchodoch? Je nejaký produkt alebo miesto, kde by sa podľa teba nemali tieto prvky ľudovej kultúry využívať?

Je pravda, že v súčasnosti sa akoby „roztrhlo vrece“ s ľudovými vzormi a sú doslova všade, nielen v móde. Na jednej strane by sa dalo povedať, že to môže byť prínosné, pretože sa ľudové vzory priblížia širšej verejnosti. Mladí ľudia, ktorí sa o ľudovú kultúru predtým vôbec nezaujímali, zistili, že „folklór“ nie je len pre starších. 

Ale kde je tá pomyselná hranica, čo je a čo nie je za hranicou estetiky? Myslím, že každý človek má na to iný pohľad. Niekomu to vadí, iným sa naopak páči, že sa ľudové motívy stali bežnou súčasťou modernej doby.

Nedovolím si hodnotiť iných, ale často sa mi stane, že si myslím, že niečo je už cez čiaru. Pri použití tradičných vzorov by mal byť prítomný zdravý rozum. Neuváženým použitím ľudových vzorov sa stráca jedinečnosť a nahradzuje ju masovosť, čo im určite neprospieva.

Myslíš si, že budú ľudové vzory a motívy také populárne aj o niekoľko rokov?

Myslím, že to bude závisieť aj od toho, či sa zmení prístup ľudí k slovenským vzorom. To je presne to, čo som už spomínala, že by si ľudia mali rozmyslieť, kam ľudové vzory patria a kam už nie. Jednoducho, ak je niečoho príliš veľa, stratí to svoju originalitu. To by bolo na dlhšiu diskusiu.

Uvidíme… čas ukáže. Verím, že záujem ľudí o slovenské ľudové vzory a tradície sa časom nevytratí. Predsa len, je to kúsok našej národnej identity, čiže kúsok histórie, ktorú by sme mali poznať a prijať. Slovenská ornamentika je neuveriteľná, je to niečo, čím sa naša krajina môže pýšiť, nie je to vo svete bežné.

Čo ti ako prvé napadne, keď sa povie slovenské tradície?

Ľudové piesne.

Čo ti na slovenskej ľudovej kultúre učarovalo najviac?

Ornamenty… to už bude asi profesionálna deformácia. 🙂 Určite sú to pre mňa hlavne ľudové vzory, s ktorými dennodenne pracujem a stále ma fascinuje, keď objavím niečo nové. Naozaj, Slovensko sa môže pýšiť neuveriteľne širokou škálou ornamentov.

Boli by tradície a ľudová kultúra súčasťou tvojho života aj v prípade, že by si nevyrábala takéto šperky?

To je zaujímavá otázka. Myslím, že áno, ale možno nie až v tak intenzívnej forme, ako sa o ľudovú kultúru zaujímam dnes. Aj napriek tomu, že som s folklórom „nevyrástla“, nikdy som netancovala vo folklórnom súbore, zrejme preto, že v dedinke, kde som vyrástla, žiaden nebol.

Ale aj napriek tomu som sa vždy zaujímala o históriu. Dokonca to bola jedna z dvoch možností, keď som podávala prihlášku na vysokú školu. Hoci nakoniec zvíťazilo umenie, k ľudovej ornamentike by som sa zrejme dostala aj inou životnou cestou.

Ktoré zo slovenských tradícií považuješ za najviac výnimočné, ktorými sa možno odlišujeme od iných krajín?

Vybrať len jednu je asi nemožné. Naše kultúrne dedičstvo v podobe folklórnych tancov a ľudových piesní je unikátne a obdivuje ho celý svet. Keď som naživo počula známy viachlasný horehronský spev „Na Kráľovej holi“, bol to jednoducho zážitok, na ktorý sa nezabúda… aj v tejto chvíli mám z toho zimomriavky… 

Myslíš si, že mladí ľudia javia záujem o slovenské tradície a udržiavanie kultúrneho dedičstva?

Ľudové zvyky a tradície mali veľkú úlohu v minulosti, ale verím, že sú zaujímavé aj v súčasnosti. Myslím, že v posledných rokoch Slovensko pociťuje návrat ľudovej kultúry do módy, ale aj do bežného života. Verím, že práve to napomôže tomu, aby tradície neupadli do zabudnutia. Je to kúsok našej histórie a národnej identity, tak by sme na to mali byť hrdí. 

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré

Tento obsah vznikol v spolupráci s KARLOFF s.r.o.