Dnes, 13. augusta, si pripomíname Medzinárodný deň ľavákov. Je to deň, ktorý oslavuje jedinečných jednotlivcov, ktorí preferujú ľavú ruku pri rôznych činnostiach. Tento deň je výnimočnou príležitosťou nielen na oslavu ľavákov, ale aj na prehlbovanie si poznania o tejto výnimočnej skupine ľudí.
Keď sa nad tým zamyslíš, je fascinujúce, ako je možné, že pre niekoho je prirodzené chytiť pero či lyžičku do pravej ruky a pre niekoho zase do ľavej. V tento výnimočný deň sa teda pozrieme na to, ako ľaváctvo v mozgu človeka vzniká, aké sú historické pohľady na tento fenomén, ale aj na zaujímavé fakty a výhody a nevýhody týchto ľudí v porovnaní s pravákmi.
Ako sa narodí ľavák?
Ľaváctvo vzniká kombináciou genetických, neurologických a vývojových faktorov. Genetika zohráva dôležitú úlohu, pretože ľaváctvo môže byť dedičné, hoci ho nespôsobuje jeden konkrétny gén. Neurologické rozdiely, ako napríklad odlišné rozdelenie funkcií medzi hemisférami mozgu, tiež ovplyvňujú dominanciu jednej ruky.
Prenatálne faktory, ako hladiny hormónov v maternici, môžu ovplyvniť vývoj preferencií rúk. Okrem toho môžu vývoj predispozície ľavej ruky ovplyvniť aj environmentálne a sociálne faktory, ako napríklad kultúrne normy a prax. Celkový vznik ľaváctva je teda výsledkom komplexného interakčného vzorca genetických predispozícií, mozgových rozdielov a vývojových podmienok.
Historické pohľady na ľaváctvo
V minulosti ľaváctvo často považovali za niečo zvláštne alebo dokonca negatívne. V niektorých kultúrach používanie ľavej ruky spájali s nešťastím alebo zlými duchmi. Napríklad v stredovekej Európe vnímali ľaváctvo ako znak zlej mágie alebo hriechu, deti, ktoré písali ľavou rukou, nútili používať pravú, aj keď s tým mali zjavné problémy.
V niektorých kultúrach považovali ľaváctvo za znak osobitnej schopnosti alebo jedinečnosti. V starovekom Egypte vnímali ľavoruký rukopis ako posvätný, niektorých ľavákov tu dokonca uctievali ako posvätných.
Prvý Medzinárodný deň ľavákov slávili 13. augusta 1992.
Najznámejší ľaváci v histórii
- Leonardo da Vinci (1452–1519) – Renesančný umelec a vedec, známy svojimi inovátorskými prácami a unikátnym štýlom kreslenia.
- Albert Einstein (1879–1955) – Fyzik a laureát Nobelovej ceny, známy svojou teóriou relativity. Jeho spôsob myslenia a vedecké prínosy mohli byť ovplyvnené jeho odlišnou neurologickou štruktúrou, ktorá je častejšia u ľavákov.
- Marie Curie (1867–1934) – Dvojnásobná laureátka Nobelovej ceny a priekopníčka v oblasti rádioaktivity.
- Winston Churchill (1874–1965) – Britský premiér počas druhej svetovej vojny, známy svojím strategickým myslením a silným rečníckym štýlom.
- Jimi Hendrix (1942–1970) – Legendárny gitarista a spevák, ktorý sa preslávil svojím inovatívnym spôsobom hry na gitaru.
- Barack Obama (1961) – 44. prezident Spojených štátov.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
