V kalendári svieti 13. december, čo znamená, že meniny má Lucia. S týmto dátumom sa už dlho spájajú najrôznejšie tradície, zvyky či legendy. Mnohé z nich sa zachovali dodnes. Kde však majú svoj počiatok? Na to sa trochu podrobnejšie pozrieme práve v tomto článku.
Kresťanská legenda
13. december je zasvätený svätej Lucii zo Syrakúz, ktorá je patrónkou nevidiacich. Tá sa narodila asi v roku 284 v Syrakúzach na Sicílii. Ako svätú ju uznávajú nielen katolíci, ale aj pravoslávni kresťania a anglikáni, ako aj časť luteránov. Pochádzala z bohatej a vplyvnej rodiny, ale odmalička sa viac než na majetok upierala k Bohu.
Bohatstvo rozdala chudobným a bola veľmi zbožná. Odmietla sa vydať za pohanského aristokrata a vyhlásila, že chce zasvätiť svoj život len Ježišovi. To ale bolo v jej dobe nebezpečné, keďže dochádzalo k masívnemu prenasledovaniu kresťanov a ich popravám.
Napokon udali aj Luciu. Podľa jednej legendy na nej jej nápadník najviac miloval jej oči. Keď sa to dozvedela, neváhala si oči vylúpnuť. Hovorí sa ale, že hneď na druhý deň znovu videla, vďaka zázraku Panny Márie. Hoci ju mučili, svojej viery sa odmietla vzdať. Napokon ju v roku 304 popravili. Jej uctievanie je doložené približne od 5. storočia.
Okrem toho sa 13. december spájal aj s magickou silou a bosoráckymi obradmi. Uvádza to aj portál Vedátor. Kedysi sa tento deň nazýval Deň stríg či Stridží deň. Zaujímavé ale je, že podľa ľudových tradícií, ktoré sú známe aj u nás, bola Lucia vôbec najmocnejšou čarodejnicou a pred jej silou sa obyčajní ľudia museli chrániť. V rozpore s kresťanským príbehom sa hovorilo skôr o tom, že Lucia bola bosorka, ktorú chceli upáliť na hranici, ale nepodarilo sa im to, keďže bola taká mocná, že dokázala poraziť aj smrť.
Magické noci plné čarodejníc
Jednou z najznámejších tradícií, ktoré sa so sviatkom svätej Lucie spájajú, je vymetanie zlých síl z domu. Domy vtedy navštevovali najčastejšie štyri Lucie, teda dievčatá v bielom (niekedy aj s bielym závojom či zamúčenou tvárou) a pomocou metličky z peria (či opereným husím krídlom) vymetali kúty v dome.
Symbolicky ho tak chránili pred zlými silami a nešťastím. Často sa hovorilo, že týmto vymetaním sa z domu môžu vyhnať aj démonické sily, škriatkovia či zlí duchovia. V niektorých častiach Slovenska zase rozdávali sladkosti, umývali podlahu alebo zisťovali, či sa mladé dievčatá vedia postarať o domácnosť.
https://www.facebook.com/RadostBB/photos/bc.AbqfrHA09UMUPA2kNx4vWpMDJmLuEOw1CEoONPQXaPOfU3hNVT02JTHKv3F10AAJApmyxQf7uDoI-lAirAs4iMry7X6sI826U9PiZ3moNmVBuTFnwRoXpsnu42GV7TwIlEGWOBj2nW5A3ngaVF67mPIu/2621620157859966/?opaqueCursor=AbrCGz0jd3HeqrR2Fe3sbVFmkJRYMGtK194gOwKT5FSnIpDp1fLAb0LEo4Zu-Tts75nHDeTWzOtQUDQfUMXHLs1zZ59En6wYCTt-v7T8J_L1Jzk0CLwoJj0RmupBoB3HUCrpnOphQosMAFLMdHafhVKXg2HeP6ghs38j2VcVcv2vDeW1zKQ2TvVIegDvl-91mITE8cb1L7lBBTc_qyiE9c3JR8NKgzcLA8gNpF3nHSvUKDL_txy6tQdJ-qL0L7ZUEz3jJOQf0pUrCozMQ8OgJmE_nZoV8azR5wenQxkXVQ1q-rmzK8Hg-HT5qIQC0sTA6sRrxbPYDGZTey4H6ie4dT5EBU-eCOkNO0loC2nQurWbWLsT96LIT7g-ApaXyTCYnqiQQMrIkS7fmSgEvUTYn0jFxv0fuis8aVUbHJ-rWvqQAcS-3L3SH8dVASEw7DN58An2E5Q1VuGA3oQQZZ5_d2ljbZkKJVUr_noEIvtw225hEr0rRTUK54M-nfjirkYg-IM
Na tento deň sa viazalo viacero zaujímavých povier a legiend. Medzi ľuďmi sa napríklad hovorilo známe: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc“. To naznačuje, že ľudia si Luciu, ale aj ďalšie dni až do vianočných sviatkov spájali s mágiou a tajomnými silami, pred ktorými je nutné sa chrániť.
Jedným zo spôsobov, ako si zabezpečiť ochranu, bol cesnak. Ľudia ho dni pred Luciou zvykli jesť častejšie, prípadne si cesnakové vence vešali pred dvere. Existovala aj tradícia robenia cesnakového krížika na čelo. Cesnak má v histórii povesť rastliny, ktorá je mimoriadne účinná v boji proti upírom, ale aj akýmkoľvek iným nadprirodzeným silám. Zvykol sa dávať do krmiva aj hospodárskym zvieratám.
To preto, aby boli chránené pred urieknutím čarodejnice, čo mohlo spôsobiť ich smrť či neschopnosť dávať mlieko. Niekedy sa tiež do dverí maštale zvykol položiť snop slamy. Ľudia totiž verili, že ak by chcela striga vstúpiť dnu, nemôže tak urobiť predtým, než spočíta všetky stonky.
Ochrana pred bosorkami
Hovorilo sa tiež, že práve v predvečer sviatku Lucie, ale aj počas samotného 13. decembra, mohol človek stretnúť čarodejnicu priamo na ulici. Obyvatelia mali aj viaceré techniky, ako ich rozpoznať. Jedným bola napríklad magická doska, ktorá pochádzala z truhly zakopanej na cintoríne. Tá v sebe mala mať malý otvor, a keď sa človek cezeň pozrel, videl všetky čarodejnice vo svojom okolí.
Veľmi známym bol aj takzvaný Luciin či Lucijný stolček. Ten musel byť len a len z dreva (teda bez klincov a akéhokoľvek železa). S jeho výrobou sa začalo presne 13. decembra a práca na ňom mala prebiehať až do Vianoc. Keď bol stolček hotový, majiteľ ho mal odniesť na štedrovečernú omšu a sadnúť si naň. V tej chvíli uvidel ježibaby a čarodejnice, ktoré poskakovali za oltárom.
Okrem stolčeka sa zvykol pliesť aj dlhý bič, ktorý si mal dotyčný založiť namiesto opaska a podobne ako majiteľ Luciinho stolčeka videl počas omše všetky prítomné ježibaby. Keď človek stretol čarodejnicu, mal sa chrániť napríklad tým, že okolo seba vytvoril kruh z maku a obilia. Čarodejnica ho nemohla prekročiť, kým nespočítala všetky jeho zrnká.
Používala sa aj krieda, ktorou sa na vonkajšie steny domov zvykli kresliť kríže. Tie mali zabrániť akejkoľvek nečistej sile vstúpiť do domu. Vo všeobecnosti sa verilo, že od Lucie do Vianoc je každá noc magická. Čarovať vtedy mohli aj obyčajní ľudia. Existovali napríklad jednoduché triky, ako získať neviditeľnosť. Človek si v takom prípade musel vložiť pod jazyk mačaciu kosť, ktorá pochádzala z mačky zabitej medzi 13. decembrom a Vianocami.
Ľúbostná mágia
Ďalšou známou tradíciou, ktorá sa počas Lucie praktikovala, bola ľúbostná mágia. Dievčatá, ktoré sa chceli vydávať, napísali na 12 papierikov mená potenciálnych manželov. Fintou bolo, že jeden papierik bol bez mena. Papieriky sa potom zalepili, pričom následne každý deň jeden z nich dievča po večeri hodilo do ohňa. Posledný papierik rozlepili na Štedrý deň. Dotyčný mal byť ich budúcim vyvoleným. Pokiaľ dievča rozlepilo čistý papier, znamenalo to, že sa nikdy nevydá.
Populárny bol aj zvyk s jablkom. Z neho si dievča malo odhryznúť každý deň a vždy len kúsok. Ak jablko začalo hniť, bol to znak, že žena sa svojej svadby nedožije. Na Štedrý deň mala zjesť posledný kúsok jablka, vyjsť von na ulicu a ten muž, ktorého stretla ako prvého, sa mal stať jej manželom. Ďalším zvykom bolo pri východe slnka zabúchať varechou na steny kurína. Ak zakikiríkal kohút, značilo to blížiaci sa vydaj, ak sa ozvala sliepka, bol to znak, že svadba je ešte v nedohľadne.
Slávenie Lucie v iných krajinách
Podobné zvyky ako na Slovensku sa praktikovali aj v Česku. Zaujímavé ale bolo, že v niektorých jeho častiach nechodili vymetať domy dievčatá, ale mladí muži. Uctievanie Lucie sa k nám rozšírilo zo škandinávskych krajín, ako je Nórsko a Švédsko.
V týchto štátoch je dodnes veľmi obľúbeným a mnohé tradície sa tam dochovali dodnes. Slávenie sprevádza dlhá procesia, na ktorej čele chodí Lucia, dievča oblečené v bielom s venčekom na hlave a zapálenými sviečkami.
Predpokladá sa, že kresťanská legenda o svätej Lucii sa v týchto štátoch „nabalila“ na pôvodné pohanské legendy o démonovi menom Lussi. Ten bol niekedy ženského aj mužského pohlavia a počas noci 13. decembra poletoval po vonku a kontroloval, či deti poslúchajú a či sa mladé ženy neoddávajú záhaľke. Slávenie Lucie sa zachovalo aj v Nemecku, Rakúsku či Taliansku.
V poslednom menovanom štáte Lucia pôsobí ako istá verzia Mikuláša. Prechádza mestami vo voze, ktorý ťahá malý somárik, a rozdáva darčeky, sladkosti či ovocie. Podľa tradícií ale treba Luciu po príchode do domu dobre pohostiť a ponúknuť jej mlieko, víno či chlieb.
