Dnes máme Mama, ožeň ma, Love Island či Ružu pre nevestu. Čo však bola prvá reality šou a prečo sú také populárne?

Dnes naše obývačky zapĺňajú bizarné hľadania lásky v šou Mama, ožeň ma alebo nablýskaná romantika v Ruži pre nevestu. Považujeme to za moderný výstrelok, no korene televíznej jednoduchej zábavy siahajú hlbšie, než si myslíte. Kedy sa zrodila prvá reality šou, ako vyzerala surová pravda bez filtrov a prečo nás dodnes tak fascinuje pohľad do cudzích spální a rozvrátených rodín? Ponorte sa s nami do fascinujúcej histórie žánru, ktorý nás neprestáva baviť ani šokovať.

Od skrytého mikrofónu ku konfrontácii

Cesta k dnešným reality šou sa začala nenápadne. Už v roku 1947 sa v rádiu objavil formát Candid Microphone, ktorý neskôr pod názvom Candid Camera (1948) definoval žáner skrytej kamery, píše ScreenRant.

V roku 1960 sa relácia stala pevnou súčasťou vysielania stanice CBS pod taktovkou Allena Funta. Formát sa ukázal ako nadčasový – počas nasledujúcich desaťročí sa opakovane vracal na obrazovky v nových verziách, pričom naposledy ho v roku 2014 oživila dvojica Peter Funt a Mayim Bialik (hrala postavu Amy Farrah Fowlerovej v seriáli Teória veľkého tresku).

Skutočný zlom však priniesli talkshow. Kým v 50. rokoch Joe Franklin hostil hviezdy formátu Marilyn Monroe či Charlieho Chaplina v duchu neškodnej zábavy, 60. roky priniesli agresivitu. Les Crane v roku 1964 zbúral bariéry – ako prvý otvorene vyspovedal homosexuálneho muža a nebál sa konfrontovať kontroverzných hostí, informuje Sleek Magazine.

Osemdesiate roky rozdelili diskusné relácie na dva prúdy:

1. Spovedné: Kde bežní ľudia vyťahovali na svetlo spoločenské tabu (kráľovnou tohto formátu sa stala Oprah Winfrey so svojimi 4 500 epizódami).
2. Konfrontačné: Kde sa konflikt stal cieľom. Práve tu vznikol termín „trash TV“. V roku 1988, počas natáčania relácie Geraldo, došlo k masovej bitke medzi neona***tami, černošskými aktivistami a divákmi. Hostiteľovi Geraldovi Riverovi vtedy stolička letiaca vzduchom zlomila nos. Médiá mali jasno: toto je televízny odpad.

Pojem „trash culture“ sa v západnom slovníku udomácnil v osemdesiatych rokoch, v čase zlatého veku lineárnej televízie. Jeho podstata však bola vždy rovnaká: voyeurizmus. Stredná a vyššia trieda fascinovane sledovala životy ľudí z nižších sociálnych vrstiev, čím si potvrdzovala vlastný status. Časom sa však karta obrátila. To, čo bolo kedysi vnímané ako úpadok, sa stalo platformou pre kapitál. Dnes už na obrazovkách nevidíme len sociálne prípady, ale aj elitu, ktorá túži po svojom kúsku slávy a vplyvu.

Rodina Loudovcov: Prvá reality šou