Keď si ráno vstal a pozrel si sa do kalendára, prišiel ti dnešný dátum niečím výnimočný? Možno viac ako polovica ľudí povie, že nie, aj keď by asi mal. 29. február je dátum, ktorý v kalendári nenájdeš každoročne. Každé štyri roky sa totiž kalendárna matematika trochu skomplikuje.
Namiesto 365 dní ich máme 366, pričom jeden deň pribudne do februára. Tento fenomén je známy ako „priestupný rok“. Čo presne priestupný rok znamená, ako funguje jeho mechanizmus a je to stopercentne sa opakujúca veličina? To všetko a ešte viac o špeciálnom dátume 29. február sa ti teraz pokúsime vysvetliť.
Čo je priestupný rok?
Priestupný rok je rok, v ktorom máme o jeden deň viac ako v bežných rokoch. Jeden kalendárny rok má 365 dní. Dĺžka kalendárneho roku odzrkadľuje čas, za ktorý obehne Zem okolo svojej vlastnej osi. Existuje však aj niečo ako tropický rok, čo je vlastne čas, za ktorý obehne Zem okolo Slnka.
Tropický rok je o niečo málo dlhší ako kalendárny rok – má 365,24219 dňa, z čoho vyplýva, že v istom momente musí dôjsť k vyrovnaniu týchto časových úsekov. A to presne sa stane na tzv. priestupný deň v priestupnom roku, ktorým je 29. február.
Aby sme to povedali ľudskou rečou, jeden deň navyše sa pridáva do kalendára každé štyri roky preto, aby sme udržali náš časový systém v súlade so slnečným cyklom Zeme. Ako si už určite pochopil, rok 2024 je priestupný. Logicky z toho vychádza, že naposledy Slováci zažili priestupný rok v roku 2020.
História priestupného dňa a roku
Priestupný deň je 365. deň roku pridaný do priestupného roku. Koncept jeho myšlienky má svoje korene niekde okolo roku 238 pred Kr. v starovekom Egypte, keď tunajší obyvatelia zaviedli do svojho kalendára každé štyri roky tzv. dodatočný deň.
Okolo roku 45 pred Kr. zaviedol tento deň do kalendára používaného v starovekom Ríme (juliánskeho kalendára) cisár Július Cézar. Tento kalendár zahŕňal každý štvrtý rok „schodný rok“, aby sa udržal súlad s astronomickými udalosťami.
Aj keď juliánsky kalendár bol veľkým krokom vpred, ešte stále dochádzalo k časovému sklzu – 1 deň na 128 rokov. V roku 1582 pápež Gregor XIII. zaviedol gregoriánsky kalendár, ktorý upravil pravidlá priestupných rokov.
Nastavil to tak, že schodný bol každý štvrtý rok s výnimkou celých rokov deliteľných 100, ktoré nie sú deliteľné 400. Tento detailný systém zlepšil presnosť kalendára až na sekundy.
V pôvodnom gregoriánskom kalendári bolo číslovanie priestupného dňa nastavené tak, že 24. február sa počítal dvakrát. Keďže sa však číslovanie nasledujúcich dní odvíjalo kontinuálne ďalej, prejavilo sa to až „pridaným“ 29. februárom. Túto zmenu je možné identifikovať už iba v cirkevnom kalendári podľa harmonogramu príslušných sviatkov a predpísaných modlitieb.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
