9. Keď som mal 120 kíl, pripadal som si v Ázii ako obor. Väčšina obchodov držala jedinú veľkosť – niečo v štýle „tuční nech idú inam“. Za dva roky som zhodil vyše 40 kíl. Predtým som sa nemohol len tak zastaviť v obchode, zobrať, čo sa mi páči, a kúpiť si to – všetko by mi bolo malé. Teraz si ten pocit poriadne užívam.
10. Moja „výbava“ tam dole sa zväčšila o dobré dva centimetre. A konečne naňho aj vidím!
11. Oveľa ľahšie sa mi predkláňa. Zaväzovanie šnúrok, dvíhanie vecí zo zeme, strihanie či lakovanie nechtov – už nemám pocit, že ma pri každom pohybe dusí vlastné brucho.
12. Čím viac schudneš, teda čím viac spadáš do škatuľky „atraktívny“, tým milšie sa k tebe ľudia správajú. A nielen tí, čo by ťa chceli zviesť. Od predavačiek až po čašníkov – keď im padneš do oka, zrazu ti všetci ochotne vyhovejú.
13. Stratila som svoj obľúbený prsteň. Neviem, kedy presne – jednoducho mi skĺzol z prsta a je preč. S mojimi niekdajšími tučnými prstami by sa to určite nestalo.
14. Prvýkrát v živote som mala možnosť nájsť vlastný štýl a kupovať si oblečenie, ktoré sa mi naozaj páči. Kedysi, keď som vážila viac, moje preferencie šli bokom. Stačilo, že som sa do toho nejako natrepala a že som nevyzerala ako veľryba. Výber bol teda dosť obmedzený.
15. Schudla som viac než 70 kíl a najviac ma štve, ako sa to odrazilo v práci. Roky som makala do úmoru a nikto si to nevšimol. Tento rok som sa rozhodla zvoľniť tempo, poľavila som, a namiesto toho, aby to niekto kritizoval, ma ešte chvália. Za celé svoje kariérne pôsobenie robím aktuálne najmenej, a predsa som kandidátkou na zamestnanca mesiaca.
16. Najčudnejšie je, že ma pri ležaní na boku začali bolieť kolená. Jedno sa opiera o druhé a nie je tam už žiadna mäkká výplň. Ešte pred rokom by mi ani nenapadlo, že toto môže byť „problém“ štíhlych ľudí.
