Názvom Highway of Tears, teda Diaľnica sĺz, sa označuje 725 kilometrov dlhý úsek diaľnice 16. Nachádza sa v Britskej Kolumbii v Kanade, konkrétne medzi mestami Prince George a Prince Rupert. Pokiaľ cez ňu človek prechádza, podľa polície by sa na nej rozhodne nemal zdržiavať dlhšie, než je nutné.
Vystríha tiež predtým, aby ľudia v tejto oblasti stopovali. Už od konca 60. rokov tu totiž dochádza k miznutiam a vraždám žien. Na tento fakt upozorňujú aj značky či billboardy, ktoré sa na diaľnici nachádzajú. Podľa nich je v oblasti aktívny sériový vrah, resp. viacero vrahov.
Viac ako 80 obetí
K vraždám na Diaľnici sĺz dochádza dodnes, pričom ale vlastne ani presne nevieme, koľko obetí tu vydýchlo naposledy.
Podľa oficiálnych zdrojov je obetí približne 18, ale neoficiálne čísla sú oveľa vyššie a hovoria o viac ako 80 mŕtvych.
Táto disproporcia je daná tým, že niektoré prípady sa podľa polície neodohrali v lokalite Diaľnice sĺz, ale ďalej (avšak stále v rámci diaľnice 16).
Vôbec prvou obeťou, ktorá v tejto oblasti zomrela, bola 27-ročná Gloria Levina Moody. Tá sa v októbri roku 1969 spolu s rodinou vybrala na víkendový výlet, pričom naposledy ju videli, ako v noci odchádza z baru. Jej telo sa našlo na druhý deň 26. októbra. Podľa vyšetrovateľov bola znásilnená, surovo zbitá a napokon vykrvácala.
O rok neskôr, teda v roku 1970, tu zmizla aj 17-ročná Helen Claire Frost. Tá sa v tom čase trápila s vážnymi problémami. Dieťa, ktoré porodila, dala na adopciu, krátko pred zmiznutím sa rozišla aj so svojím priateľom. Naposledy ju videli 13. októbra 1970. So spolubývajúcimi si dala kávu a povedala im, že sa ešte pôjde na chvíľu prejsť. Nikdy sa však už nevrátila a dodnes sa nenašiel dôkaz, ktorý by naznačoval, čo sa s ňou stalo.
Odhalenie troch sériových vrahov
V nasledujúcich rokoch došlo na Diaľnici sĺz k ďalším podobným zmiznutiam a vraždám. Nie všetky však ostali nevyriešené. Vyšetrovateľom sa podarilo vypátrať, že za smrťou troch žien, ktoré sa v oblasti stratili, je zodpovedný sériový vrah Edward Dennis Isaac. Ten zabil 36-ročnú Jean Mary Kovacs, 13-ročnú Roswithu Fuchsbichler a 15-ročnú Ninu Marie Joseph. Obete boli zmrzačené a zrejme aj znásilnené, keďže sa našli bez šiat. Isaaca odsúdili na doživotný žalár.
Objasniť sa podarilo aj vraždu 18-ročnej Marnie Blanchard z roku 1989 a Therese Umphrey z roku 1993. Bol za ne zodpovedný sériový vrah Brian Peter Arp. Polícia ho bola schopná vypátrať vďaka pokročilej DNA technológii. Ďalším sériovým vrahom, ktorý bol v tejto oblasti aktívny, bol Cody Legebokoff. Ten zavraždil celkom štyri ženy: 35-ročnú Jill Stacey Stuchenko, 23-ročnú Natashu Lynn Montgomery, 35-ročnú Cynthiu Frances Maas a 15-ročnú Loren Donn Leslie. Odsúdili ho na doživotie.
Po dlhých 36 rokoch sa tiež podarilo objasniť vraždu 12-ročnej Monicy Jack, ktorá Diaľnicou sĺz v máji 1978 prechádzala na bicykli. Bez stopy ale zmizla. Jej ostatky sa našli až v roku 1995 a samotného vraha polícia odhalila až v roku 2013. Bol ním 67-ročný Garry Taylor Handlen. Ten sa k tomuto činu priznal.
Prípady stále pribúdajú
Veľkej pozornosti sa dostalo aj prípadu Madison Scott. 21-ročná žena sa v máji roku 2011 vydala s kamarátmi na výlet k jazeru. Lenže večer sa nevydaril, keďže kamaráti sa pohádali a rozhodli sa odísť domov. Madison však zmizla. Jej auto ostalo pri jazere, kde ho na druhý deň ráno objavila jej kamarátka. Polícia sa do pátrania vrhla s veľkým nasadením, avšak dodnes sa ju nepodarilo nájsť. Jej prípad sa stal aj námetom pre dokumentárny film The Vanishing of Madison Scott.
Treba ale povedať, že prípady, keď sa podarilo vrahov odhaliť, sú, bohužiaľ, v menšine. Na Diaľnici sĺz sa totiž odohralo veľké množstvo ďalších zmiznutí či vrážd, ktoré dodnes nemajú riešenie.
Väčšina žien, ktorých telá sa podarilo nájsť, bola znásilnená.
Posledné tri prípady sa odohrali len minulý rok. Vtedy tu zomrela 62-ročná Joy Morris a 34-ročná Crystal Haynes Chambers. Našli sa tiež ostatky ďalšej neznámej ženy. Za vraždu Jay Morris bol zatknutý 42-ročný Justin Johnston. Vyšetrovanie prípadov bolo viackrát podrobené silnej kritike.
Polícia sa podľa nej veľmi laxne stavia k prípadom zabitých či zmiznutých žien z radov domorodého obyvateľstva. Polícia si tak vypočula obvinenia z rasizmu a z toho, že prípadom belošských žien venuje oveľa viac síl a nasadenia.
Nebezpečná oblasť
Vzhľadom na to, že k zmiznutiam a vraždám na Diaľnici sĺz dochádza už desiatky rokov, je jasné, že v tejto oblasti je aktívny nie jeden, ale viacero vrahov. To, napokon, potvrdzuje aj policajné vyšetrovanie, ktoré viedlo k obvineniu štyroch rôznych páchateľov. Ako je ale možné, že mnoho tiel sa dodnes nepodarilo nájsť a viacerí vrahovia stále unikajú spravodlivosti? Podľa vyšetrovateľov je to hlavne kvôli samotnej oblasti. Tá je veľmi odľahlá, tichá a samotná diaľnica je obkolesená hustými lesmi.
Práve to predstavuje pre vrahov ideálne miesto pre ich zločiny. Svoje obete môžu zabiť bez svedkov, ukryť ich v rozľahlých lesoch a podobne sa zbaviť aj vražedných nástrojov. V okolitej divočine navyše žije viacero predátorov, ktorí mohli ľudské ostatky rozniesť po lesoch a sťažiť ich nájdenie. Pátranie je tak oveľa náročnejšie.
Aj napriek výstrahám bezpečnostných zložiek sa v danej oblasti teší popularite stopovanie.
To je spojené s chudobou regiónu a faktom, že mnoho obyvateľov nemá vlastné autá. V celej oblasti ja navyše často ťažké chytiť mobilný signál a najbližšie mestá sú od seba výrazne vzdialené. To všetko robí z Diaľnice sĺz mimoriadne nebezpečné miesto, ktorému by sa ľudia (ak je to možné) mali vyhnúť. Na to ich upozorňujú aj rôzne značky a billboardy v okolí, ktoré varujú pred sériovými vrahmi. Prípady ale stále pribúdajú.
Diaľnica sĺz v dokumentoch
Diaľnica sĺz sa stala námetom aj pre viaceré dokumentárne filmy a seriály, spomenúť môžeme napríklad Finding Dawn, Highway of Tears, Searchers: The Highway of Tears či Canada’s Missing & Murdered Aboriginal Women. Oblasťou sa zaoberala aj jedna epizóda dokumentárneho seriálu Dark Minds.
