Ľudstvo sa už od nepamäti usiluje pochopiť samé seba. Avšak cesta za poznaním sa často mení na nebezpečný experiment. Počas našej histórie túžba po objave neraz prevážila nad súcitom, a tak sa laboratóriá či vojenské základne stali miestami, kde sa menili osudy celých generácií. Niektoré pokusy priniesli prelomové poznatky, iné zas odhalili, ako ľahko sa dá prekročiť hranica etiky.
A aj keď sa mnohé uskutočnili v mene vedy, ich následky zasiahli spoločnosť omnoho hlbšie, než si kto dokázal predstaviť. Medzi výskumom a zneužitím poznania sa totiž nachádza tenká čiara, ktorú vedci neraz prekročili. Časom sa ukázalo, že aj malé rozhodnutia dokážu ovplyvniť celé dejiny. Niektoré experimenty zmenili medicínu, iné psychológiu, ďalšie odhalili temné stránky poslušnosti.
Každý z nich zanechal stopu, ktorá sa premieta do moderného sveta viac, než si pripúšťame. Napriek rôznym motívom, spoločenským tlakom aj nepochopeniu verejnosti veda neprestala hľadať hranice možného. A práve tieto pokusy, niekedy geniálne, inokedy desivé, nakoniec vytvorili základ pre mnohé objavy, ktoré dnes považujeme za samozrejmé.
Ich príbehy nám pripomínajú, že cesta k poznaniu nikdy nie je bez následkov a že každé rozhodnutie v mene vedy mení svet, a to či už k lepšiemu, alebo k horšiemu. V dnešnom článku sa však pozrieme na také experimenty, ktoré ak by sa neuskutočnili, dnešný svet by mohol vyzerať úplne inak. Akú úlohu v nich zohrával Galileo Galilei či Alexander Fleming?
Všetky experimenty začínajú na šikmej veži
Predstavte si, že v jednej ruke držíte ťažkú kovovú guľu a v druhej ľahké pierko. Ktorý predmet sa dotkne zeme skôr? Väčšina ľudí by bez váhania ukázala na guľu, no gravitácia funguje inak, než sa na prvý pohľad zdá. Už filozof Aristoteles tvrdil, že ťažšie predmety padajú rýchlejšie, pretože ich viac priťahuje zemská sila. Táto predstava pretrvávala celé stáročia, až kým ju nespochybnil taliansky vedec Galileo Galilei.
V šestnástom storočí sa rozhodol preveriť staré učenie pokusom na šikmej veži v Pise. So sebou mal dve gule, ktoré sa líšili hmotnosťou, no mali rovnaký tvar a veľkosť, takže vzduch na ne pôsobil podobne. Galileo ich súčasne pustil z vrcholu veže, aby zistil, či ťažšia guľa dorazí na zem skôr.
Na prekvapenie všetkých dopadli gule takmer v rovnakom čase. Ukázalo sa, že rýchlosť pádu nezávisí od hmotnosti, ale od odporu vzduchu. Pierko padá pomalšie iba preto, že ho vzduch spomaľuje. Neskôr, keď astronauti zopakovali podobný experiment na Mesiaci, kde vzduch chýba, guľa aj pierko sa dotkli povrchu súčasne.
Ako prvý odvážil celý svet
Henry Cavendish, vedec z 18. storočia, patril medzi najzvláštnejšie postavy svojej doby, no zároveň predstavoval výnimočný mozog. Okrem objavu vodíka sa pustil do jedného z najambicióznejších meraní všetkých čias. Rozhodol sa zistiť, ako ťažká je samotná planéta. Pri pokuse použil špeciálne zariadenie známe ako torzné váhy. Vďaka nemu mohol presne určiť gravitačnú silu medzi telesami rôznej hmotnosti.
Drevená tyč dlhá takmer dva metre niesla na koncoch malé olovené gule. Neskôr ich ovplyvňovali väčšie, oveľa ťažšie závažia umiestnené v ich blízkosti. Keď sa väčšie telesá priblížili, vznikla slabá gravitačná príťažlivosť, ktorá spôsobila nepatrné pootočenie tyče. Aj takéto drobné zmeny sa dali pozorovať pomocou ďalekohľadu.
Pomocou pomeru medzi silami a výsledným pohybom vedel Cavendish vypočítať hustotu Zeme. Pracoval najradšej v tme a v miestnostiach bez prievanu, aby sa predišlo skresleniu spôsobenému vzdušnými prúdmi či zmenami teploty.
Výsledky prekvapili presnosťou, čo viedlo k výpočtu nielen hmotnosti Zeme, ale neskôr aj iných planét, Slnka a Mesiaca. Jeho experiment ukázal, že aj jemné sily môžu priniesť obrovské poznanie, ak sa im venuje dostatočná pozornosť a precíznosť. Hmotnosťo Zeme je 5,972e24 kg.
Nukleárne experimenty, ktoré vytvorili Fermiho reaktor
Keď sa vedcom podarilo rozštiepiť atóm a pochopiť princíp jadrového štiepenia, taliansky fyzik Enrico Fermi využil tento objav naplno. V roku 1942 vytvoril prvý reaktor na svete schopný samostatnej reťazovej reakcie známy ako Chicago Pile-1. Tento experiment znamenal zásadný zlom vo vývoji jadrovej energie aj zbraní.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
