Odborníci si uvedomili, že z rovnakého princípu možno získať obrovské množstvo energie, ale aj nevídanú deštruktívnu silu. Počas 2. svetovej vojny sa výskum jadra zameral na vojenské využitie, čo viedlo k zrodu projektu Manhattan. Práve ten umožnil premeniť Fermiho vedecké poznatky na jadrový program s globálnym dopadom.
Pri reakcii sa urán-235 zráža s neutrónmi, čím sa jeho jadro rozpadá na dve menšie časti. Súčasne vznikajú nové neutróny, ktoré zasahujú ďalšie atómy a spúšťajú reťazovú reakciu. Grafitové bloky spomaľujú pohyb neutrónov, takže pravdepodobnosť štiepenia sa výrazne zvyšuje.
Aby sa celý proces dal bezpečne riadiť, vedci využívali kadmiové tyče pohlcujúce prebytočné neutróny. Ich zasunutím alebo vysunutím sa kontrolovala intenzita reakcie. Takto sa podarilo udržať stabilnú výrobu energie bez rizika výbuchu. Reaktor vytváral obrovské množstvo tepla, ktoré sa dalo premeniť na elektrinu alebo, v mene vojny, na zbrane nevídaného rozsahu.
Odišiel na dovolenku a zabudol uskladniť baktérie
V roku 1928 sa škótsky vedec Alexander Fleming venoval výskumu baktérií v londýnskej Nemocnici svätej Márie. Zameral sa na nebezpečného zlatého stafylokoka, ktorý spôsoboval vážne infekcie odolné voči všetkým známym liekom. V tom čase ľudia trpeli chorobami, ktoré sa šírili rýchlo a často končili sm*ťou.
Počas jedného experimentu Fleming nechal jednu Petriho misku mimo inkubátora a následne odišiel na krátku dovolenku. Keď sa vrátil do laboratória, spozoroval niečo nezvyčajné. V miske sa objavila oblasť, kde baktérie nerástli, akoby ich niečo zastavilo. Uprostred tejto zóny sa nachádzala neznáma plesnivá hmota, ktorá zjavne produkovala látku ničiacu baktérie.
Fleming okamžite začal skúmať tento jav a zistil, že misku zasiahla plesňová kultúra s názvom Penicillium chrysogenum. Práve tá uvoľňovala látku, ktorá bránila množeniu baktérií. Týmto náhodným pozorovaním vznikol základ pre prvé antibiotikum, ktoré neskôr zmenilo medicínu navždy.
Niekoľko rokov po jeho objave sa ďalším vedcom podarilo túto látku izolovať a premeniť na liek. Od roku 1941 sa penicilín používa na záchranu ľudských životov a podľa odhadov zachránil najmenej 200 miliónov ľudí po celom svete.
Experimenty na odhalenie pôvodu myší
V 19. storočí panovalo presvedčenie, že choroby vznikajú samé od seba a jedlo sa kazí pôsobením „zlého vzduchu“. Mnohí verili, že život sa dokáže objaviť spontánne, napríklad myši vraj vznikajú z hnijúcej pšenice alebo starých handier. Francúzsky vedec Louis Pasteur však s takým názorom nesúhlasil. Odmietal predstavu, že živé organizmy môžu vzniknúť bez predchádzajúceho základu.
Keď si všimol, že pivo v kadiach počas výroby začína kysnúť, začal tento jav skúmať podrobnejšie. Postupne zistil, že proces spôsobujú drobné mikroskopické organizmy, ktorými sú baktérie. Tento objav ho priviedol k záveru, že kazenie potravín ani choroby nevznikajú náhodne, ale v dôsledku pôsobenia mikróbov.
Aby túto myšlienku potvrdil, pripravil sériu – jednoduché, no presné experimenty. Pomocou nich ukázal, že život sa nevytvára samovoľne, ale pochádza len z iných živých buniek. Jeho dôkazy zmenili vedecké chápanie sveta a položili základy modernej mikrobiológie.
Pasteurova práca mala obrovský vplyv aj na potravinárstvo a medicínu. Práve z nej vznikol proces pasterizácie. Ide o krátke tepelné spracovanie a rýchle ochladenie, ktoré znižuje množstvo baktérií v potravinách. Tento postup sa používa dodnes a chráni zdravie miliónov ľudí po celom svete.
