Vieš si predstaviť, že by si si večer ľahol spať a ráno už sa neprebudil, pretože by si zomrel v dôsledku silnej nočnej mory? Sny (aj tie nepríjemné) sú predsa len sny, takže si možno hovoríš, že niečo také rozhodne nie je možné. Nie je to ale celkom pravda.
K takýmto prípadom naozaj dochádza a môžu mať celý rad príčin (spánková porucha, srdcové ochorenia, kombinácia viacerých faktorov…). Všeobecne sa ale náhle úmrtie v spánku nazýva aj náhla nevysvetliteľná nočná smrť (sudden unexplained nocturnal death). Lekári odhalili, že vo viacerých týchto prípadoch zohral rolu takzvaný Brugadov syndróm.
Záhadné úmrtia
Brugadov syndróm je pomenovaný podľa španielskych kardiológov Pedrovi a Josepovi Brugadovcoch, ktorí ho prvýkrát popísali v roku 1992 (hoci prvé záznamy boli k dispozícii už v roku 1989). Ide o vzácne genetické ochorenie, pri ktorom hrozí nebezpečná arytmia. Vyskytnúť sa môže polymorfná komorová tachykardia, fibrilácia komôr a napokon aj smrť. Zaujímavé je, že k týmto javom dochádza v čase, keď človek odpočíva alebo spí. Syndróm sa môže rozvinúť v dôsledku mutácie v niekoľkých ľudských génoch.
Brugadovci sa týmto fenoménom začali zaoberať v 80. rokoch, keď skúmali náhle a nečakané úmrtia mužov z krajín Juhovýchodnej Ázie, konkrétne Laosu, Vietnamu a Kambodže. Išlo o relatívne mladých ľudí (mali okolo 40 rokov) bez nejakých vážnejších zdravotných problémov. Ako príčina bola uvedená zástava srdca, ale dlho sa nevedelo, čo presne ju spôsobilo.
Prípady náhleho úmrtia počas spánku sú pritom v ázijských krajinách dobre známe. V Thajsku sa označujú ako Lai Tai (smrť v spánku), na Filipínach ako Bangungut (výkrik zo spánku a následná smrť) a v Japonsku Pokkuri (nečakaná nočná smrť).
Legendy o démonoch a duchoch
Zdá sa tiež, že krajiny Ázie mali s podobnými úmrtiami skúsenosti dlho predtým, než ich začala skúmať veda. V minulosti sa verilo, že za ne môžu nadprirodzené sily, démoni či duchovia. Vo folklóre ázijských národov sa stretneme so záhadnými bytosťami, ktoré podľa legiend sedia na hrudi človeka a vysávajú z neho energiu.
V Thajsku sa zase hovorilo o duchoch zosnulých vdov, ktoré kradnú mladým mužom dušu. Dokonca tam bol zaužívaný zvyk, že muži chodili často spať oblečení do ženských šiat, aby tak zlým duchom prešli cez rozum.
Podobné príbehy sa objavovali aj na území Európy a nočné mory či spánková paralýza boli dlho vykladané ako prejavy démonických síl. Podľa vedcov sa Brugadov syndróm najčastejšie objavuje u mužov vo veku 40 až 45 rokov, ale zaznamenané sú aj prípady medzi ženami či ľuďmi všetkých vekových kategórií (hoci vo výrazne menšom množstve). Ide o dedičné ochorenie, pokiaľ ním trpel rodič, je cca 50 % šanca, že syndróm po ňom zdedí aj jeho dieťa.
Brugadov syndróm je najrozšírenejší v krajinách juhovýchodnej Ázie. Odborníci odhadujú, že môže až za viac než polovicu tamojších náhlych srdcových úmrtí. Celosvetovo je tento syndróm zodpovedný za približne 4 až 12 % úmrtí. Vedci najprv považovali Brugadov syndróm za extrémne vzácny, ale napokon zistili, že je rozšírený oveľa viac, než si mysleli. Stále však patrí medzi ochorenia, ktoré sa vyskytujú relatívne sporadicky.
Nočná mora, na ktorej konci je smrť
Smrť v prípade Brugadovho syndrómu často nastáva počas spánku, keď sa človeku sníva nejaký desivý sen. To, či sa nám budú snívať zlé sny, dokážeme ovplyvniť len do určitej miery (napríklad cvičením či životosprávou). Nikdy si ale nemôžeme byť istí, či nás nejaká nočná mora neprekvapí, aj keď eliminujeme všetky rizikové faktory. Pre ľudí s Brugadovým syndrómom to môže mať fatálne následky.
Ľudia v takýchto prípadoch zo sna stonajú, kričia, prípadne lapajú po dychu, akoby sa nevedeli nadýchnuť. Zobudiť dotyčného v ťažkom stave je navyše veľmi ťažké, podľa niektorých lekárov dokonca nemožné. Pravdou ale je, že syndróm nemusí končiť smrťou, a nájdeme aj ľudí, ktorí ho prežili. Dnes sa ale už Brugadov syndróm dá spoľahlivo odhaliť pomocou elektrokardiografie a existujú aj účinné liečebné postupy, ktoré znižujú riziko zástavy srdca.
Ako najúčinnejšia voľba je v ťažkých prípadoch odporúčaný implantovateľný defibrilátor, ktorý monitoruje činnosť srdca. Ak jeho rytmus prekročí bezpečnú hranicu, defibrilátor doň vyšle slabý elektrický šok, čím ho opäť vráti do normálu. Okrem toho sa zvyknú predpisovať aj lieky ako chinidín či izoprenalín. Nezanedbateľnou časťou liečby je aj zmena v životnom štýle, obzvlášť sa odporúča cvičenie, ktoré sa ale nesmie preháňať.
