Asi netreba zdôrazňovať, ako radikálne sa za posledné stáročia zmenili naše životy. Nežijeme v chatrčiach, ale na sebe stojacich králikárňach, nejeme, čo les za domom dal, ale segedíny a sviečkové na smotane. A vďaka čomu si to všetko môžeme dovoliť? Lebo chodíme do práce.
Hoci pracovať sa muselo vždy, dnešné povolania majú toho s tými dávnymi ozaj len málo spoločné. Niekedy len názov. Preto sme sa spolu s naším ilustrátorom pozreli na niekoľké populárne profesie a porovnali, ako vyzerali kedysi a dnes. Myslíš, že sa nám to podarilo?
Vojak
Byť vojakom znamenalo vzdať sa vlastného bezpečia pre ochranu iných. Človek musel byť odvážny, zdatný, nebojácny, vytrvalý… dnes mnohým z nich stačí tá vytrvalosť, kým prečkajú nudný pracovný deň.
Stolár
Byť stolárom nie je ľahké ani teraz. Je to jedna z tých profesií, ktorá si vyžaduje presnosť a precíznosť, lebo nikto nechce sedieť na krivej stoličke a jesť z nakláňajúceho sa stola. Ale jedno je fakt – vďaka strojom sa už človek aspoň toľko nenamaká, kým vôbec niečo začne tvoriť.
Lekár
Kedysi ľudia kapali ako muchy. Človek dvakrát zakašľal a už písal závet, lekár mu zlé tušenie väčšinou len potvrdil. Bol viac poslom zlých správ ako liečiteľom chorôb, ale keď mal svoj deň a usúdil, že to s tebou ešte nie je celkom stratené, naordinoval kokaín, oddych a lobotómiu. A bolo dobre.
Maliar
Rýchla doba si vyžaduje rýchle umenie. Tri dni nepridáš novú kresbu na instagram a smola, už po tebe ani pes neštekne. Neexistuje, že sa budeš s jedným úsmevom, ako kamoš da Vinci, paprať štyri roky… to už radšej celé zabaľ a choď robiť finančného poradcu.
Kuchár
Gastronomické pôžitky časom akosi ubrali na objeme. Len si spomeň na tie staré rozprávky o kráľoch, princeznách a obrovských palácoch, kde sa každý večer pod náporom jedla prehýbali stoly a ak na nich nebolo sedemnásť chodov a dezert, tak hádam ani jeden. Dnes „ako králi“ hodujeme v päťhviezdičkových reštauráciách a čo si budeme hovoriť… nie je to to isté.
Zabávač
Kedysi mal šašo na hlave rolničky a rozprával vtipy. Dnes má pred ústami mikrofón a natiera si na ksicht nutellu (v tom lepšom prípade) alebo hádže petardy do odparkovaných autobusov (v tom horšom). Alebo – keď sa veľmi cíti a pojem sebareflexia mu už naozaj nič nehovorí – ide do politiky.
