11. Keď máš pocit, že niekto pre teba nie je ten pravý, tak tomu ver. Naše inštinkty nám hovoria to, čo my už dávno vieme, len sme príliš tvrdohlaví, aby sme si to pripustili, alebo sa jednoducho len bojíme, čo príde potom. Svet bez tej osoby bude iný. Ale iný neznamená horší.
Neznamená to ani prázdny, ani nezvládnuteľný, ani ponurý. Predstava zmeny je desivá, no zmena samotná väčšinou oslobodzuje. Možno budeš plakať a možno prejde veľa bezsenných nocí, kým si uvedomíš, že byt bez pánskych papúč pri dverách nie je koniec sveta, ale príde čas, keď sama sebe za tú priepustku z dobrovoľného väzenia poďakuješ.
12. Neľutuj sa. Za všetko, čo sa ti v živote deje, si môžeš sám. No pozitívnou správou je, že rovnako, ako máš v rukách moc pokašlať absolútne každý aspekt svojho života, máš tú istú moc dať všetko zase do poriadku.
13. Nesnaž sa presvedčiť ľudí, aby mali radi to, čo ty. Je pochopiteľné, že tvoj koníček je pre teba tým najlepším možným využitím voľného času a snažíš sa túto ideu podsunúť aj ostatným, ale pochop, že človek, ktorého najväčší športový výkon predstavuje ranný šprint na električku, nebude očarený hodinou zumby. A to je v pohode. Veď ako by to tu vyzeralo, keby sme všetci chodili na zumbu?
14. Nerieš, čo si o tebe ľudia myslia. Pokiaľ si o tebe utvorili určitú mienku, nepodarí sa ti ju zmeniť, ani keby si sa na hlavu postavil a ešte pri tom začal aj driblovať. Ale koho to zaujíma? Potrebuješ k životu jeho priateľstvo či uznanie? Nie. Potrebuješ kyslík, jedlo a toaletný papier.
15. Neplytvaj energiou na nenávisť. Tá hlupaňa z personálneho má hlboko v určitom telesnom otvore fakt, že ju nedokážeš vystáť, a keby si všetku tú energiu, ktorú si vložila do nej, využila radšej nejako produktívnejšie, mohla by si napríklad poháňať jadrový reaktor (alebo aspoň začať behať alebo čo).
16. Počúvaj starších. Nie, nie je to v rozpore s bodom číslo päť, ak je toto to, nad čím práve premýšľaš. Stále platí, že môžeš vedieť to, čo starší nie, ale to sa nevylučuje s tým, že aj oni vedia to, čo zase nevieš ty.
Nemusíš sa riadiť každou radou, ktorú ti dajú, ale vypočuť si ju a zamyslieť sa nad ňou ti naozaj nemôže fyzicky ublížiť. Ignorovať dobrú radu len z princípu, pretože máš dvadsať a žiadna potenciálna autorita ti nebude diktovať, čo a ako máš robiť, je tvoja hlúposť, nie ich škoda.
17. Neboj sa starnutia. Po prvé, neovplyvníš to, a po druhé, naozaj od teba nikto neočakáva, že v štyridsiatke už budeš mať rodinu, deti, vlastný dom a návod na život. Vieme, spoločnosť to vykresľuje štýlom, že presne takto nejako by to malo vyzerať, ale nevyzerá. Ten, kto ťa presviedča, že vie, ako to v živote chodí, klame. Nikto nevie, ako to v živote chodí.
Na ľudské správanie neexistuje jeden funkčný algoritmus. Šťastie nie je rovnica s jednou neznámou, má ich aspoň tisíc. A vždy, keď vypočítaš jednu, tie ostatné sa zmenia. Svet nie je konštanta. A vlastne ani nemá nič spoločné s matematikou. Takže never tým, ktorí sa tvária, že vedia. Radšej ver tomu, že nikto nevie. Rovnako ako ty.
